Zichyovci boli maďarským šľachtickým rodom. Pôvodne vidiecky rod z komitátu Zala vzrástol na význame v 17. stor., keď bol v roku 1655 Štefanovi Zichymu za zásluhy v boji proti Osmanom udelený titul „barón“, a v roku 1679 grófsky titul. Členovia rodu zastávali v Uhorsku aj pri cisárskom dvore významné štátne, vojenské a cirkevné funkcie.
Karol Zichy de Zich et Vásonkeö (1684-1741)
Gróf Karol Zichy de Zich et Vásonkeö (1684/90- Bratislava 1741) bol krajinským hodnostárom a zemepánom. Panstvo Topoľčianky zdedil po svojej sestre Kataríne Zichy Balassa v roku 1729, ktoré vlastnil do svojej smrti v roku 1741.
Karol Zichy pochádzal z divínskej línie rodu. Bol najstarší zo štyroch detí grófa Adama Zichy (? – Želovce 5.5.1701) a jeho druhej manželky grófky Terézie Rózy Jakussith de Orbova (?-1721). Gróf Karol Zichy v mladosti veľa cestoval, po otcovej tragickej smrti v máji 1701 sa natrvalo usadil v rodovom sídle v Divíne. Za manželku si zobral grófku Máriu Julianu von Stubenberg (okolo roku 1697 – Bratislava 20.4. 1763) pochádzajúcu z rakúskeho šľachtického rodu. Manželia mali tri dcéry – Zuzanu, Regínu a Šarlotu, ktoré však zomreli v detskom veku.
Rodinný život
Karol Zichy pôsobil od roku 1713 ako hlavný župan Mošonskej župy, od roku 1716 ako cisársko-kráľovský komorník. Pôsobil aj ako strážca uhorskej kráľovskej koruny, cisársko-kráľovský tajný radca, miestodržiteľský tajný radca a uhorský hlavný komorník. V roku 1717 bojoval s Eugenom Savojským proti Turkom pri oslobodzovaní Temešváru. Po otcovi zdedil zichiovské panstvá Divín, Rusovce a Sv. Mikuláš (Mosonszentmiklós, Maďarsko). K týmto panstvám pribudlo v roku 1729 ešte panstvo Hrušov-Topoľčianky, ktoré zdedil po svojej sestre Kataríne Zichy Balassa.
Funkcie a panstvá
Gróf Karol Zichy bol okrem iného donátorom tzv. Zichyovského oltára v kostole sv. Jána z Mathy („Trojička“) v Bratislave. Je to votívny oltár z roku 1736, a je zasvätený Matke Božej. Dve sochy veľkých kľačiacich anjelov dvíhajú milostivý obraz Panny Márie a nad obrazom anjelikovia rozprestierajú baldachýnový záves a pridŕžajú rozvinutú stuhu. Pred týmto obrazom sa každoročne vykonáva zasvätenie Bratislavy Panne Márii.
Bratislavská “Trojička”
Z roku 1738 sa zachoval veľmi precízny urbársky súpis (Urbarialis conscriptio) na panstve Hrušov-Topoľčianky. Vďaka tomu máme jedinečný obraz o hospodárskych, majetkových a sociálnych pomeroch na tomto panstve. Podľa tohto boli Topoľčianky za éry grófa Karola Zichyho prosperujúcim a hospodársky rozvinutým mestečkom. Samotné panstvo pozostávalo v tej dobe okrem Topoľčianok z obcí Hostie, Machulince, Kňažice (časť Žitavian), Jedľové Kostoľany, Malá Lehota, Veľká Lehota, Skýcov, Žikava, Lovce, Solčany, Mlyňany (časť Tesárskych Mlynian), Závada (časť Volkoviec), a Malý Ďur (časť Veľkého Ďura).
Život a dielo v Topoľčiankach
Spomínaný súpis z roku 1738 nám podáva významnú správu o rozvoji vinohradníctva v Topoľčiankach. Vtedy sa priamo v Topoľčiankach nachádzali až dve vínne pivnice, v ktorých sa skladovalo panské víno. Jedna bola v „Jahodovej chrasti“ – tam, kde sú dnes vinárske závody, druhá v záhrade nazývanej „v Chmeljenczi“ (v Chmeľnici, názov dostala od blízkej chmeľnice), a ide asi o dnešnú vínnu pivnicu Štátnych lesov za parkom. 2 veľké panské vinice sa nachádzali v lokalite dnešných „dolných“, či „panských“ viníc. Jedna bola vo veľkosti 80 kopáčov, druhá vo veľkosti 16 kopáčov (1 kopáč – lat. „fossor“ bola stará plošná miera. Predstavovala plochu približne 3,5 ára, v kopcovitom teréne 3 áre ). Ďalšie 3 menšie vinice boli spolu vo výmere 26 kopáčov. Celková výmera panských viníc bola teda obdivuhodných 122 kopáčov. Ako pansky vincúr sa uvádza Michal Kotík. Čo sa týka panských viníc a pivníc, v období pred Karolom Zichym nemáme o nich žiadnu autentickú správu. Grófa Karola Zichyho môžeme preto oprávnene pokladať za zakladateľa vinohradníckej tradície v Topoľčiankach.
Zakladateľ vinohradníctva v Topoľčiankach
V roku 1738, resp. krátko predtým bola nad panským majerom, v priestore dnešného babylonského kopca založená „dosť veľká“ panská zvernica („Vivarium“), obohnaná dreveným plotom. Ide o najstaršiu, autenticky doloženú zvernicu na panstve Topoľčianky. V tom čase sa v nej chovala jelenia zver v počte asi 50 kusov a niekoľko danielov. Zvernica bola určená predovšetkým na rozmnožovanie a rast zvernice.
Zakladateľ zvernice v Topoľčiankach
Severne od zámku v okolí dnešného jazierka pri kaplnke stál oddávna panský majer. Veľmi zaujímavý je však popis hospodárskych objektov v jeho okolí podľa stavu v roku 1738, za vznikom ktorých stál práve gróf Zichy. Na dohľad od majera bola panská pálenica („Domus Crematoria“). V miestach, kde je dnes žrebčínsky majer, sa nachádzal pivovar (Braxatorium), hneď vedľa neho („pod tou istou strechou“), na bývalom Mlynskom potoku, bol panský mlyn („Mola“). Za panským majerom bola panská chmeľnica („ Lupuletum“), ktorá poskytovala potrebnú surovinu pre pivovar.
Nové hospodárske objekty v okolí zámku
V strede obce sa nachádzal panský hostinec („Diversorium) – murovaná stavba s troma izbami, jednou pivnicou (výčapom), kuchyňou a potrebnými stajňami. V obci sa nachádzala pec („Fornax“) na pálenie tehál. V strede obce bola aj tržnica na výsek mäsa („Macellum“), Druhá panská záhrada sa nachádzala na dolnom konci mestečka. Pri mestečku sa nachádzal aj rybník („Piscina“) s viacerými druhmi rýb, prevládali však chovali kapre a mreny.
Hospodárske objekty v obci
V období grófa Karola Zichyho došlo k zmene sídla Tekovskej župy. Tekovská župa sídlila v Topoľčiankach asi od roku 1580 (v niektorých zdrojoch sa uvádza dátum 1561, zrejme však išlo iba o rozhodnutie o presune župy, čo bolo realizované, až keď boli v Topoľčiankach vybudované potrebné priestory a tiež nová zámocká pevnosť v roku 1578). Župa sídlila v župnom dome, ktorý sa nachádzal v mieste dnešného hippologického múzea. Župné sídlo bolo v Topoľčiankach až do roku 1735, kedy bolo preložené do Zlatých Moraviec. Malo sa tak stať z dôvodu vyšších nárokov župy na administratívne priestory, čomu, na rozdiel od grófa Zichyho, vyhovel zlatomoravecký barón Anton Paluška, keď ponúkol župe svoju kúriu.
Zmena sídla Tekovskej župy
Tekovská župa sa do 19. stor. členila na 4 slúžnovské okresy ( “processus” – okres) – Osliansky, Levický, Vrábelský a Topoľčiansky (sídlo v Topoľčiankach), neskôr sa vytvoril aj piaty okres – Svätý Kríž nad Hronom. Predstaviteľom slúžnovského okresu bol slúžny – iudex nobilium (doslova “šľachtický sudca”). Slúžni pôsobili hlavne v oblasti súdnictva, pri výrube a vyberaní daní, cirkevného desiatku, vykonávali rôzne súpisy a pod.
Okres Topoľčianky (Processus Kiss-Tapolcsanensis) pozostával z troch mestečiek – Topoľčianky, Sv. Beňadik a Zlaté Moravce a z približne 40 obcí. Teritoriálne bol vymedzený obcami Skýcov – Malá a Veľká Lehota zo severu, Svätý Beňadik – Kozárovce z východu, Nevidzany – Nová Ves nad Žitavou z juhu a Beladice – Ladice zo západu. Aj keď v neskorších obdobiach došlo k menším úpravám jeho hraníc, faktom je, že aj dnešný okres Zlaté Moravce takmer dokonale kopíruje starý okres Topoľčianky s výnimkou niektorých okrajových obcí. Sídlo okresu zostalo v Topoľčiankach aj po preložení sídla župy do Zlatých Moraviec, a to až do roku 1883, kedy bol aj okres definitívne preložený do Zlatých Moraviec.
Okres Topoľčianky
Súpisy z éry grófa Zichyho v Topoľčiankach dávajú úplne inú správu o 3 významných topoľčianskych rodoch – Haspra, Števula a Rafaj, ktoré mali podľa starších podaní pochádzať z Dalmácie, a mali prísť do Topoľčianok na pozvane grófa Jozefa Keglevicha v pol. 18. stor. ako vinohradníci, zeleninári a ovocinári. Avšak, už v daňovom supie z roku 1720 sú prvý krát spomínaní ako sedliaci Andreas Haspra a Joannes Stevula, a dokonca už v roku 1648 (v súpise katolíkov a luteránov v Topoľčiankach) je evidovaný Nicolaus Raffay.
Števulovci a Hasprovci sú teda v Topoľčiankach najneskôr od zač. 18. stor. , Rafajovci už od 17. stor. Ani to, že by mali prísť z Dalmácie je nepravdepodobné. Karol Zichy, za éry ktorého sú Števulovci a Hasprovci prvýkrát spomínaní, nevlastnil v Dalmácii (resp. Chorvatsku) žiadne panstvo a Dalmácia v 17. stor. ani nepatrila do Uhorského kráľovstva.
Sedliacke rody v Topoľčiankach
Karol Zichy zomrel 13.6.1741 v Bratislave. Pochovaný bol v krypte rodu Zichy pod kostolom sv. Márie Magdalény v Rusovciach. Ovdovená Maria Juliana von Stubenberg sa krátko po smrti manžela vydala za 78- ročného vdovca, uhorského palatína grófa Jána Pálffyho. Zomrela vo veku 66 rokov 20.4.1763 v Bratislave. Pochovali ju vedľa jej druhého manžela do pálffyovskej rodovej krypty pod presbytériom Dómu sv. Martina v Bratislave.
Keďže Karol Zichy nezanechal potomstvo, jeho majetky (okrem panstva Topoľčianky) zdedil bratranec Imrich Zichy. Panstvo Topoľčianky sa dostalo do vlastníctva jeho sesternéc z matkinej strany rod. Thavonath von Thavon.
Úmrtie