[HISTÓRIA] – PARK TOPOĽČIANKY

Historický klub

Historický klub je od roku 2014 záujmovým spoločenstvom v rámci občianskeho združenia a zaoberá sa skúmaním a propagáciou histórie parku a historického malotopoľčianskeho panstva. Vedie ho Ivan Lukáč a jeho členmi sú Vladimír Lukoťka, Pavol Bobok, Michal Valašík, Jozef Laktiš a Irena Drahošová. Historický klub prispieva svojimi poznatkami každoročne pri oslavách ranžírungu, folklórnych slávnostiach, publikuje články v miestnych novinách a ďalších médiách a má za sebou aj prvú knižnú publikáciu o aristokratických rodoch na panstve Topoľčianky.

V Topoľčiankach, malom mestečku v Tekovskej župe, vznikala najneskôr od druhej polovice 16. storočia ojedinelá koncentrácia šľachtických stavieb a hospodárskych zariadení. Dialo sa tak vďaka investíciám a pozornosti, ktoré Topoľčiankam a blízkemu okoliu celé stáročia venovali šľachtické rody, vlastniace miestne panstvo a majetky. Jedným z ich najkrajších a doteraz dochovaných diel je aj anglický, voľnokrajinársky park v Topoľčiankach.

Prehľad histórie voľnokrajinárskeho parku v Topoľčiankach

Prírodno-krajinársky (anglický) park v Topoľčiankach je Národnou kultúrnou pamiatkou. Dnešný park sa postupne rozvinul okolo pôvodne renesančného zámku. Jeho založenie v dnešnom ponímaní je spojené s grófom Jánom Nepomukom Keglevichom de Buzin, ktorý vlastnil zámok a panstvo Topoľčianky v prvej polovici 19. stor. V budovaní parku pokračovali aj Habsburgovci, a v novšej dobe štátne lesy, ktoré spravujú park od roku . Pôvodne šľachtický majetok sa v roku 1918 stal majetkom československého štátu. V roku 1921 bol park zverený do správy Štátnych lesov v Topoľčiankach, ktoré ho spravujú až dodnes.

Predchodcovia parku – ovocno-zeleninová panská záhrada a francúzska záhrada

Východne od zámku Topoľčianky v miestach okolo dnešného Poľovníckeho zámku a Parkovej ulice sa nachádzal predchodca dnešného parku – rozsiahla panská záhrada. Záhrada je podrobne zaznačená na mapke hospodárskych objektov pri zámku Topoľčianky z roku 1671. Bola vybudovaná zrejme za éry Ladislava Rákocziho počas rekonštrukcie zámku v 60tich rokoch 17. stor. Gróf Ladislav Rákoczi bol mimoriadne aktívnym a rozhľadeným človekom, a v historickej literatúre je aj niekoľko sprostredkovaných poznámok o záhradníckych aktivitách z jeho denníka, ktorý si viedol. Záhrada v roku 1671 pozostávala z dvoch častí – väčšiu časť predstavoval ovocný sad, menšia časť bola zeleninová. Tieto dve časti záhrady boli od seba oddelené umelým zavlažovacím kanálom severojužného smeru. Ďalšia zmienka o tejto záhrade („Hortus“) je z roku 1738, kde je uvedená ako ovocná, ohradená dreveným plotom.

Druhá záhrada ležala v strede dnešných Topoľčianok pri Hlavnej ulici, a v nej bol
vybudovaný aj skleník. Táto záhrada mala okrem úžitkovej funkcie od počiatku aj okrasnú časť,
vybudovanú vo francúzskom štýle s brodériou.

Úvod

Historicky najstaršou časťou parku je bývalé zázemie topoľčianskej pevnosti s okolím.

Pred pevnosťou (približne v priestore dnešného rázcestia parkových chodníkov za vstupnou bránou) sa nachádzal starý gotický farský kostol sv. Kataríny (uvádzaný ako sv. Anny) s cintorínom. Veľmi dôležitým stavebným zásahom v tejto časti dnešného parku bolo zbúranie tohto kostola a zrušenie priľahlého cintorína koncom 18. stor. Vtedajší zemepán, gróf Karol Keglevich dal súčasne postaviť nový kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej a zriadiť nový cintorín, ale už mimo areál zámku. Predpokladáme, že práve to sú počiatky kultivácie tohto priestoru.

V pretváraní tohto priestoru pokračoval zač. 19. stor. jeho syn Ján Nepomuk Keglevich de Buzin Rozhodujúcim medzníkom bolo prebudovanie starej renesančnej pevnosti na reprezentatívne šľachtické sídlo vybudovaním veľkolepého klasicistického krídla v rokoch 1818-1825. Najstarší vzhľad tejto vstupnej časti s jasnými parkovými prvkami je dochovaný na litografiách (C. Wolf) z roku 1842, a to priestor pred oranžériou a priestor pred priečelím zámku. Výsadby zachytené na týchto obrázkoch je možné datovať do 30tich rokov 19. stor., kedy je zaznamenané aj budovanie liatinovej ohrady čiastočne dochovanej do dnešných čias.

Ďalším významnými stavebnými zásahmi bolo vybudovanie spoločenského priestoru medzi potokom Leveš a juhozápadným rohom zámku, ktoré môžeme datovať ešte do éry grófa Štefana Keglevicha, a vybudovanie kolkárne v roku 1900 za éry arcivojvodu Jozefa A. Habsburgského.

Najstaršia časť

Bola vybudovaná za éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha približne v 20. a 30. rokoch 19. stor. Pôvodne tu boli len lúky a okrajové časti lesa Babylonského kopca, popretkávané účelovými komunikáciami.

Tento priestor sa tiahne od zámku údolím potoka Leveš až na koniec parku za Veľkým rybníkom v dĺžke približne 2 km. Jeho atypicky úzka podlhovastá forma bola vynútená terénom a vtedajšou zástavbou. Táto časť si do dnešných čias uchovala výrazný prírodno-krajinársky vzhľad s rozľahlými lúkami vytvárajúcimi krásne priehľady. Riedka cestná sieť zachovaná podnes bola riešená voľným prírodno-krajinárskym štýlom Nachádzajú sa tu najstaršie časti vodného systému – Veľký rybník a hať na potoku Leveš na prívod vody do Veľkého rybníka. Okrem tohto rybníka tu bolo ešte jedno vodné dielo – prietokové jazierko vybudované priamo na potoku Leveš neďaleko od dnešného Labutieho jazierka.

Súčasne tu bolo vybudovaných aj niekoľko romantizujúcich stavieb (napr. umelá grotta, Žltý mlyn), viaceré dnes už neexistujú. Vzhľad tejto časti je zdokumentovaný na niekoľkých litografiách C. Wolfa z roku 1842. Najznámejšia je tá zobrazujúca Veľký rybník so zaniknutou rybárskou baštou a malou kaplnkou v pozadí. Osobitnou pamiatkou z éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha je Žltý mlyn, pôvodne najstarší mlyn v Topoľčiankach, ktorý bol približne v polovici 19. stor. po opakovanej deštrukcii prestavaný do podoby imitujúcej zrúcaninu, pričom došlo aj k zmene jeho využitia.

V tejto časti parku boli zač. 20. stor. záhradníkom Vojtechom Strnadom zásadne prebudované dve lokality. V priestore pri prietokovom jazierku na potoku Leveš bolo vybudované nové Labutie jazierko s baštou (pravdepodobne prebudovaním nejakej už existujúcej drobnej stavby). Na okraji lesa, kde stál Žltý pavilón, bolo vybudované Panské kúpalisko.

Keglevichovská časť

Bola vybudovaná za éry Habsburgovcov na konci 19. a začiatku 20. stor. Výstavbu tejto časti realizoval záhradník Vojtech Strnad na miestach, na ktorých stál predtým rozľahlý hospodársky dvor, objekty správy panstva, menšie obytné priestory a ovocný sad, doložený už v roku 1671. Má malebný prírodný vzhľad s citlivými terénnymi úpravami, náznakmi dekoratívnej funkcie chodníkov a viacerými vodnými plochami. Medzi ne patria najmä Jazierko pri kaplnke a Južné jazierko.

Zároveň tu Habsburgovci dali vybudovať niekoľko pozoruhodných stavieb. Predovšetkým je to Poľovnícky zámok – romanticko – secesná stavba pre ubytovanie hostí, úschovu trofejí a oddych. Pri Jazierku pri kaplnke stojí kaplnka sv. Vendelína /pôvodný titul sv. Egídia) so sochou P. Márie, ktorá vznikla prestavbou staršej sakrálnej stavby. Neďaleko odtiaľ sa nachádza besiedka – malý oddychový priestor, ktorého vzhľad sa časom menil. Vznikla na mieste bývalého vysokého dreveného pavilónu. Dnes nesie meno prvého čs. prezidenta T.G.Masaryka, ktorú v nej trávil množstvo času. V tejto časti parku Habsburgovci postavili aj zámocká elektráreň – „Maschinhaus“ ,dnes budova Sauna, ktorá vznikla prestavbou časti bývalej veľkej sýpky.

Park Topoľčianky plynulo prechádza do lesoparku, ktorý bol čiastočne kultivovaný predovšetkým za éry Habsburgovcov. V dolinkách boli vybudované rôzne rekreačné plochy a chodníčky. V období rokov 1924-1934 bolo v jednej okrajovej časti (oranžová farba) zriadené malé pokusné arborétum a výskumno-dendrologické záhradnícke pracovisko.

Habsburgovská časť

Za éry grófa Štefana Keglevicha prichádza v roku 1878 do Topoľčianok vtedy mladý, 28 ročný záhradník Vojtech Strnad. O pár rokov prevzal zodpovednosť za park po svojom predchodcovi Michalovi Kadličekovi. Ako vrchný panský záhradník sa na prelome 19. a 20. storočia významne zaslúžil o prestavbu a rozšírenie existujúceho anglického parku v Topoľčiankach do podoby, v akej ho poznáme dnes. Jeho dielu sa postupne venujeme vo viacerých článkoch na našej stránke, a preto sa na tomto mieste venujeme menej známym udalostiam z jeho života, najmä rodinnému životu.

Vpjtech – Adalbert Strnad sa narodil v roku 1850. Pochádzal z Čiech, z obce Smolotely, v okrese Příbram. Začiatkom roka 1882 sa v Topoľčiankach zosobášil s mladou zámockou kuchárkou Alžbetou Annou – Elisabethou Franczovou. Alžbeta sa narodila 16.8.1857 v Bratislave do národnostne zmiešanej prešpurskej rodiny. Otec bol Nemec a matka Slovenka zo Sobotištia.

Manželia Strnadoví so svojou početnou rodinou žili v parku Topoľčianky v stavbe známej ako „Žltý mlyn“. Boa to ruina bývalého mlynu, ktorá bola v pol. 19. stor. romanticky upravená, a uspôsobená na bývanie. Narodilo sa im 10 desať detí. Boli to: Michal, nar. v roku 1881, Mária 1883, Anna 1884, dvojčatá Ladislav a Ľudmila 1886, Mária Otto 1887 (zomr. 1891), Albertína 1889, mŕtvo narodený syn 1891, Otto 1892 a Karol 1893. Bližšie informácie máme o niektorých z nich: najznámejší je Michal, ktorý bol záhradníkom v parku v Beladiciach. Potom pôsobil v Maďarsku, okrem iného ako záhradník a riaditeľ Kráľovskej záhrady v Budíne (podľa hu.wikipedia.org). Zomrel v roku 1963 v Budapešti. Najstaršia dcéra Mária sa v Topoľčiankach vydala za istého Hanuša. Ďalšia dcéra Albertína sa rovnako v Topoľčiankach vydala za poštmajstra Františka Veselého z Nitry. Žila v Nitre a zomrela v roku 1976. Strnadovi synovia Michal, Karol a Otto žili po rozpade monarchie v Maďarsku, kde prijali nové priezvisko „Szörényi“.

Vojtech Strnad zomrel 10.6.1925 v Topoľčiankach. Jeho manželka Alžbeta zomrela v roku 1928 (mimo Topoľčianok). Obaja manželia sú pochovaní v hrobke na cintoríne v Topoľčiankach. Občianske združenie sa v roku 2017 postaralo o preloženie ich ostatkov do inej, obnovnej krypty.

O vrchnom panskom záhradníkovi Vojtechovi Strnadovi

Významnou kapitolou v dejinách parku je vybudovanie unikátneho vodného systému na distribúciu vody z potoka Leveš do jazierok a fontán v parku. Jeho počiatky,a to vybudovanie až dvoch umelých rybníkov siahajä do 50. rokov 17. stor., do éry Ladislava Rákocziho. Veľký rybník bol napájaný samostatným umelým kanálom, ktorý privádzal vodu od hate na potoku Leveš vybudovanej severne od rybníka.

Tento spôsob distribúcie vody bol na prelome 19. a 20 stor. použitý aj na napájanie novovybudovaných jazierok (a fontán) v parku. Umelý kanála bol predĺžený až do stredu parku a kombináciou povrchových kanálov a podzemných rúr bola voda ďalej distribuovaná do jednotlivých jazierok. Na napájanie fontán bol vybudovaný samostatný systém – sieť podzemných rúr, pričom hlavná podzemná trasa začína vo filtračnom zariadení potočnej vody severne od Veľkého rybníka.

Osobitnou kapitolou v dejinách vodného systému parku je riešenie napájania Panského kúpaliska. Keďže táto vodná plocha bola vybudovaná okolo roku 1910 pre účely vodnej rekreácie členov rodiny a hostí Jozefa Augusta Habsburského, predpokladá sa, že na napájanie tohto kúpaliska v tej dobe neslúžila potočná voda z potoka Leveš, ale čistá voda z neďalekého starého vodojemu – vtedy hlavého zdroja vody pre zámok.

Vodný systém

V roku 1686 bola na topoľčianskom zámku v jeho renesančnej kaplnke založená nepretržitá tradícia mariánskych škapuliarských pútí. Aj keď po roku 1950 boli tieto púte presunuté do farského kostola a jeho okolia, zámocká kaplnka je aj v súčasnosti využívaná na príležitostné liturgické udalosti (svadby, spomienkove púte), a tak topoľčiansky park je aj naďalej vstupnou bránou a zázemím tohto pamätného pútnického miesta.

Od roku 1923 do roku 1933 navštevoval Topoľčianky prezident T.G. Masaryk. Zámok s priľahlým parkom sa stal jeho letným sídlom. V parku oddychoval a trávil čas so svojou rodinou. Častým hosťom prezidenta Masaryka v Topoľčiankach býval aj jeho priateľ spisovateľ Karel Čapek. Stretávali sa aj V Masarykovej besiedke, a tu vznikla aj časť trilógie Hovory s T.G.M., ktorú Čapek napísal na základe rozhovorov s prezidentom v rokoch 1928 – 1935.

V parku sa v minulosti konali aj slávnosti jarného vynášania teplomilných rastlín zo skleníka nazývané ranžírung. Palmy, citrusy a iné exotické rastliny, ktoré boli v zimnom období uschované v neďalekom skleníku sa vyniesli do okolia zámku a táto udalosť bola spojená aj s malou slávnosťou.

Zaujímavosti

Pri našom výskume histórie parku a malotopoľčianskeho panstva sa stretávame s rôznymi informáciami týkajúcimi sa Tekovskej župy, do ktorej panstvo Topoľčianky prevažne patrilo. Aj keď to nie sú priamo informácie o parku či panstve, napriek tomu by sme ich radi publikovali:

V roku 1887 vyšlo v Budapešti dielo RATIONES COLLECTORUM PONTIFICIORUM IN HUNGARIA. Obsahuje jedinečný súpis stredovekých fár a iných benefícií v Uhorsku, uskutočnený v rokoch 1332 -1337 počas zbierania pápežských desiatkov v krajine na obranu Svätej zeme. V tomto dokumente chceme priniesť ucelenú informáciu o farnostiach Tekovskej župy, ako ich zaznamenali kolektori desiatkov, vrátane ich lokalizácie a iných údajov.

Čriepky z histórie Tekova