V Topoľčiankach, malom mestečku v Tekovskej župe, vznikala najneskôr od druhej polovice 16. storočia ojedinelá koncentrácia šľachtických stavieb a hospodárskych zariadení (veľký a malý zámok, kostol sv. Kataríny, rozľahlý anglický park, lesná správa, chov koní, vinohrady atď.). Dialo sa tak vďaka investíciám a pozornosti, ktoré Topoľčiankam a blízkemu okoliu celé stáročia venovali šľachtické rody, vlastniace miestne panstvo a majetky.

Výskumu dejín parku sa venuje historický klub nášho občianskeho združenia. Na týchto stránkach postupne uverejňujeme poznatky a objavy, týkajúce sa nielen histórie parku, ale aj šľachtických rodov, ktoré vlastnili malotopoľčianske panstvo. Doposiaľ sme spracovali miestnu históriu rodov Rákoczi de Felsovadász, Zichy de Zich a Keglevich de Buzin. Je to história neraz veľmi zaujímavá a poučná, odhaľujúca stavebný vývoj a zmysel dobových riešení, často však i núkajúca paralely s tým čo zažívame vo svojich životoch dnes. Nenadarmo sa hovorí, že história je učiteľkou života (lat. Historia magistra vitae).

Hľadanie historických prameňov býva veľmi obtiažne a zdĺhavé. Preto sme vďační za akékoľvek historické materiály, najmä od Vás, našich priaznivcov, ktoré nám poskytujete, a ktoré nám pomáhajú ďalej skladať mozaiku malotopoľčianskej histórie. Ceníme si podporu hotela Hradná stráž pre stretnutia nášho klubu, autentické zápisky pána Beňuša, informácie z miestnej fary, rady a pomoc s prekladmi od ďaľších miestnych historikov a ďaľších. Zo skúsenosti vieme, že len spoločnou prácou a úsilím vznikajú krásne veci, podobne ako je to i v našom parku.

Prehľad histórie voľnokrajinárskeho parku v Topoľčiankach

Prírodno-krajinársky (anglický) park v Topoľčiankach je Národnou kultúrnou pamiatkou. Dnešný park sa postupne rozvinul okolo pôvodne renesančného zámku. Jeho založenie v dnešnom ponímaní je spojené s grófom Jánom Nepomukom Keglevichom de Buzin, ktorý vlastnil zámok a panstvo Topoľčianky v prvej polovici 19. stor. V budovaní parku pokračovali aj Habsburgovci, a v novšej dobe štátne lesy, ktoré spravujú park od roku . Pôvodne šľachtický majetok sa v roku 1918 stal majetkom československého štátu. V roku 1921 bol park zverený do správy Štátnych lesov v Topoľčiankach, ktoré ho spravujú až dodnes.

Predchodca parku –  ovocno-zeleninová panská záhrada

Východne od zámku Topoľčianky v miestach okolo dnešného Poľovníckeho zámku a Parkovej ulice   sa nachádzal predchodca dnešného parku –  rozsiahla panská záhrada. Záhrada je podrobne zaznačená na mapke hospodárskych objektov pri zámku Topoľčianky z roku 1671. Bola vybudovaná zrejme za éry Ladislava Rákocziho počas rekonštrukcie zámku v 60tich rokoch 17. stor. Gróf Ladislav Rákoczi bol mimoriadne aktívnym a rozhľadeným  človekom, a v historickej literatúre je aj niekoľko sprostredkovaných poznámok o záhradníckych aktivitách z jeho denníka, ktorý si viedol.  Záhrada v roku 1671 pozostávala z dvoch častí –  väčšiu časť predstavoval ovocný sad, menšia časť bola zeleninová.  Tieto dve časti záhrady boli od seba oddelené umelým zavlažovacím kanálom severojužného smeru.

Ďalšia zmienka o tejto záhrade („Hortus“) je z roku 1738, kde je uvedená  ako ovocná, ohradená dreveným plotom.

Túto panskú záhradu spomína  aj Ján Matej Korabinský vo svojom diele  Geograficko-historický a tovarový lexikón Uhorska z roku 1788. Vtedy sa v nej nachádzala aj oranžéria.

V ďalších obdobiach bola časť záhrady zastavaná obydliami. Definitívne zanikla v 20. stor., kedy  bola jej časť pričlenená k rozširujúcemu sa anglického parku a dostala parkový vzhľad vrátane stavby Poľovníckeho zámku,  ostatné  plochy  tiež zmenili využitie.

Úvod

Historicky najstaršou časťou parku je bývalé zázemie topoľčianskej pevnosti s okolím.

Pred pevnosťou (približne v priestore dnešného rázcestia parkových chodníkov za vstupnou bránou) sa nachádzal starý gotický farský kostol sv. Anny s cintorínom. Veľmi dôležitým stavebným zásahom v tejto časti dnešného parku bolo zbúranie tohto kostola a zrušenie priľahlého cintorína koncom 18. stor. Vtedajší zemepán, gróf Karol Keglevich  dal súčasne postaviť nový kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej a zriadiť nový cintorín, ale už mimo areál zámku. Predpokladáme, že práve to sú počiatky kultivácie tohto priestoru a počiatky parkovníctva v Topoľčiankach.

V pretváraní tohto priestoru pokračoval zač. 19. stor. jeho syn Ján Nepomuk Keglevich de Buzin Rozhodujúcim medzníkom bolo prebudovanie starej renesančnej pevnosti na reprezentatívne šľachtické sídlo vybudovaním veľkolepého klasicistického krídla v rokoch 1818-1825. Viac o stavebno-historickom vývoji parku je možné dočítať sa v sekcii História/Keglevich de Buzin/Ján Nepomuk Keglevich.  Ďalšej stavbe – skleníku v blízkosti zámku vybudovanému v rokoch 1828-1829 predchádzalo odstránenie staršej stavby – „špitála“, postavenom ešte v 17. stor.

Najstarší vzhľad tejto vstupnej časti s jasnými parkovými prvkami  je dochovaný na litografiách (C. Wolf) z roku 1842, a to  priestor pred oranžériou a priestor pred priečelím zámku. Výsadby zachytené na týchto obrázkoch  je možné datovať do 30tich rokov 19. stor., kedy je zaznamenané aj budovanie liatinovej ohrady čiastočne dochovanej do dnešných čias.

Ďalším významnými stavebnými zásahmi bolo vybudovanie spoločenského priestoru medzi potokom Leveš a juhozápadným rohom zámku, ktoré môžeme datovať ešte do éry grófa Štefana Keglevicha, a  vybudovanie kolkárne v roku 1900 za éry arcivojvodu Jozefa A. Habsburgského.

Najstaršia časť

(žltá farba)

Bola vybudovaná za éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha približne v rokoch 1840-1850 záhradníkom Georgom Gillemotom. Pôvodne tu boli len lúky a okrajové časti lesa Babylonského kopca, popretkávané účelovými komunikáciami.

Tento priestor sa tiahne od zámku údolím potoka Leveš až na koniec parku za Veľkým rybníkom v dĺžke približne 2 km. Jeho atypicky úzka podlhovastá forma bola vynútená terénom a vtedajšou zástavbou. Táto časť si do dnešných čias uchovala výrazný prírodno-krajinársky vzhľad s rozľahlými lúkami vytvárajúcimi krásne priehľady. Riedka cestná sieť zachovaná podnes bola riešená voľným prírodno-krajinárskym štýlom Nachádzajú sa tu najstaršie časti vodného systému – Veľký rybník a hať na potoku Leveš na prívod vody do Veľkého rybníka. Okrem tohto rybníka tu bolo ešte jedno vodné dielo – prietokové jazierko vybudované priamo na potoku Leveš neďaleko od dnešného Labutieho jazierka.

Súčasne tu bolo vybudovaných aj niekoľko  romantizujúcich stavieb (napr. umelá grotta, Žltý mlyn), viaceré dnes už neexistujú. Vzhľad tejto časti je zdokumentovaný na niekoľkých litografiách C. Wolfa z roku 1842. Najznámejšia je tá zobrazujúca Veľký rybník so zaniknutou rybárskou baštou a malou kaplnkou v pozadí. Osobitnou pamiatkou z éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha je Žltý mlyn, pôvodne najstarší mlyn v Topoľčiankach, ktorý bol približne v polovici 19. stor.  po opakovanej deštrukcii prestavaný do podoby imitujúcej zrúcaninu, pričom došlo aj k zmene jeho  využitia.

V tejto časti parku boli zač. 20. stor. záhradníkom Vojtechom Strnadom zásadne prebudované dve lokality. V priestore pri prietokovom jazierku na potoku Leveš bolo vybudované nové Labutie jazierko s baštou (pravdepodobne prebudovaním nejakej už existujúcej drobnej stavby). Na okraji lesa, kde stál Žltý pavilón, bolo vybudované  Panské kúpalisko.

Keglevichovská časť

(modrá farba)

Bola vybudovaná za éry Habsburgovcov na konci 19. a začiatku 20. stor. Výstavbu tejto časti realizoval záhradník Vojtech Strnad na miestach, na ktorých stál predtým rozľahlý hospodársky dvor, objekty správy panstva, menšie obytné priestory a ovocný sad, doložený už v roku 1671. Má malebný prírodný vzhľad s citlivými terénnymi úpravami, náznakmi dekoratívnej funkcie chodníkov a viacerými vodnými plochami. Medzi ne patria najmä Jazierko pri kaplnke a Južné jazierko.

Zároveň tu Habsburgovci dali vybudovať niekoľko pozoruhodných stavieb. Predovšetkým je to Poľovnícky zámok – romanticko – secesná stavba  pre ubytovanie hostí, úschovu trofejí a oddych. Pri Jazierku pri kaplnke stojí kaplnka sv. Vendelína so sochou P. Márie, ktorá vznikla prestavbou staršej sakrálnej. Neďaleko odtiaľ sa nachádza besiedka – malý oddychový priestor, ktorého vzhľad sa časom menil. Vznikla na mieste bývalého vysokého dreveného pavilónu. Dnes nesie meno prvého čs. prezidenta T.G.Masaryka, ktorú v nej trávil množstvo času. V tejto časti parku Habsburgovci postavili aj zámocká elektráreň – „Maschinhaus“ ,dnes budova Sauna, ktorá vznikla prestavbou časti bývalej veľkej sýpky.

Park Topoľčianky plynulo prechádza do lesoparku, ktorý bol čiastočne kultivovaný predovšetkým za éry Habsburgovcov. V dolinkách boli vybudované rôzne rekreačné plochy a chodníčky. V období rokov 1924-1934 bolo v jednej okrajovej časti  (oranžová farba) zriadené malé pokusné arborétum a výskumno-dendrologické záhradnícke pracovisko.

Habsburgovská časť

(ružová farba)

Za éry grófa Štefana Keglevicha prichádza v roku 1878 do Topoľčianok vtedy mladý,  28 ročný záhradník Vojtech Strnad.  O pár rokov prevzal zodpovednosť za park po svojom predchodcovi Michalovi Kadličekovi. Ako vrchný panský záhradník sa na prelome 19. a 20. storočia významne zaslúžil o prestavbu a rozšírenie existujúceho anglického parku v Topoľčiankach do podoby, v akej ho poznáme dnes. Jeho dielu sa postupne venujeme vo viacerých článkoch na našej stránke, a preto sa na tomto mieste venujeme menej známym udalostiam z jeho života, najmä rodinnému životu.

Vpjtech – Adalbert Strnad sa narodil v roku 1850. Pochádzal z Čiech, z obce Smolotely, v okrese Příbram. Začiatkom roka 1882 sa v Topoľčiankach zosobášil s mladou zámockou kuchárkou Alžbetou Annou – Elisabethou Franczovou. Alžbeta sa narodila 16.8.1857 v Bratislave do národnostne zmiešanej prešpurskej rodiny. Otec bol Nemec a matka Slovenka zo Sobotištia.

Manželia Strnadoví so svojou početnou rodinou žili v parku Topoľčianky v stavbe známej ako „Žltý mlyn“. Boa to ruina bývalého mlynu, ktorá bola v pol. 19. stor. romanticky upravená, a uspôsobená na bývanie.  Narodilo sa im 10 desať detí. Boli to: Michal, nar. v roku 1881, Mária 1883, Anna 1884, dvojčatá Ladislav a Ľudmila 1886, Mária Otto 1887 (zomr. 1891), Albertína 1889, mŕtvo narodený syn 1891, Otto 1892 a Karol 1893. Bližšie informácie máme o niektorých z nich: najznámejší je Michal, ktorý bol záhradníkom v parku v Beladiciach. Potom pôsobil v Maďarsku, okrem iného ako záhradník a riaditeľ  Kráľovskej záhrady v Budíne (podľa hu.wikipedia.org). Zomrel v roku 1963 v Budapešti. Najstaršia dcéra Mária sa v Topoľčiankach vydala za istého Hanuša. Ďalšia dcéra Albertína sa rovnako v Topoľčiankach vydala za poštmajstra Františka Veselého z Nitry. Žila v Nitre a zomrela v roku 1976.  Strnadovi synovia Michal, Karol a Otto žili po rozpade monarchie v Maďarsku, kde prijali nové priezvisko „Szörényi“.

Vojtech Strnad zomrel 10.6.1925 v Topoľčiankach. Jeho manželka Alžbeta zomrela v roku 1928 (mimo Topoľčianok). Obaja manželia sú pochovaní v hrobke na cintoríne v Topoľčiankach.  Občianske združenie sa v roku 2017 postaralo o preloženie ich ostatkov do inej, obnovnej krypty.

O vrchnom panskom záhradníkovi Vojtechovi Strnadovi

Významnou kapitolou v dejinách parku je vybudovanie unikátneho vodného systému na distribúciu vody z potoka Leveš do jazierok a fontán v parku. Jeho počiatky siahajú do obdobia okolo roku 1840, kedy bol na konci parku vybudovaný Veľký rybník. Napájaný bol samostatným umelým kanálom, ktorý privádzal vodu od hate na potoku Leveš vybudovanej severne od rybníka.

Tento spôsob distribúcie vody bol na prelome 19. a 20 stor. použitý aj na napájanie novovybudovaných jazierok (a fontán) v parku. Umelý kanála bol predĺžený až do stredu parku a kombináciou povrchových kanálov a podzemných rúr bola voda ďalej distribuovaná do jednotlivých jazierok. Na napájanie fontán bol vybudovaný samostatný systém – sieť podzemných rúr, pričom hlavná podzemná trasa začína vo filtračnom zariadení potočnej vody severne od Veľkého rybníka.

Osobitnou kapitolou v dejinách vodného systému parku je riešenie napájania Panského kúpaliska. Keďže táto vodná plocha bola vybudovaná okolo roku 1910 pre účely vodnej rekreácie členov rodiny a hostí Jozefa Augusta Habsburského, predpokladá sa, že na napájanie tohto kúpaliska v tej dobe neslúžila potočná voda z potoka Leveš, ale čistá voda z neďalekého starého vodojemu – vtedy hlavého zdroja vody pre zámok.

Vodný systém

V roku 1686 bola na topoľčianskom zámku v jeho renesančnej kaplnke založená nepretržitá tradícia mariánskych škapuliarských pútí. Aj keď po roku 1950 boli tieto púte presunuté do farského kostola a jeho okolia, zámocká kaplnka je aj v súčasnosti využívaná na príležitostné liturgické udalosti (svadby, spomienkove púte), a tak topoľčiansky park je aj naďalej vstupnou bránou a zázemím tohto pamätného pútnického miesta.

Od roku 1923 do roku 1933 navštevoval Topoľčianky prezident T.G. Masaryk. Zámok s priľahlým parkom sa stal jeho letným sídlom. V parku oddychoval a trávil čas so svojou rodinou. Častým hosťom prezidenta Masaryka v Topoľčiankach býval aj jeho priateľ spisovateľ Karel Čapek. Stretávali sa aj V Masarykovej besiedke, a tu vznikla aj časť trilógie Hovory s T.G.M., ktorú Čapek napísal na základe rozhovorov s prezidentom v rokoch 1928 – 1935.

V parku sa v minulosti konali aj slávnosti jarného vynášania teplomilných rastlín zo skleníka nazývané ranžírung. Palmy, citrusy a iné exotické rastliny, ktoré boli v zimnom období uschované v neďalekom skleníku sa vyniesli do okolia zámku a táto udalosť bola spojená aj s malou slávnosťou.

Zaujímavosti

lekkerkief.media webbsite © 2011-2020 PARK TOPOĽČIANKY. Pri použití našich textov akademickými inštitúciami a dobrovoľníckymi organizáciami, ktoré má nekomerčný charakter, postačuje uvedenie spätného odkazu na tieto stránky ako zdroja (linkback). Iné použitie textov, najmä na komerčné účely (napr. publikačná, reklamná činnosť a pod.) a tiež použitie našich fotografií a obrazových materiálov, je možné len s písomným súhlasom nášho združenia a vždy len na konkrétny účel. Ďakujeme Vám za pochopenie a rešpekt k úsiliu, ktoré našej činnosti a týmto stránkam venujeme.