V sobotu, 28.9. sme sa ráno o 6:15 stretli na námestí v Topoľčiankach, nasadli do pripraveného autobusu AD Galovič a vybrali sa na približne trojhodinovú cestu na južnú Moravu, do malebného Mikulova. Bolo pod mrakom, za Bratislavou začalo pršať, našťastie sme však dážď prešli cestou a v Mikulove už bolo príjemné, na chodenie a spoznávanie ideálne počasie. Ako už býva zvykom, trošku sme meškali, ale na zámku boli veľmi milí, zmeškanú prehliadku nám prehodili a absolvovali sme celú exkurziu zámku aj pivníc, aj čosi navyše. Po zámku sme sa premiestnili do Sklípku pod kozím hrádkem, pán Solařík sa ukázal ako výborný hostiteľ a zabávač a na obede a degustácií sme sa cítili naozaj vynikajúco, čo sa bohužial prejavilo aj v tom, že sme v sklípku zostali o hodinu dlhšie ako sme plánovali a museli sme vypustiť návštevu samotného Kozího hrádku. Namiesto toho sme sa ponáhlali, aby sme stihli aspoň návštevu synagógy (v Mikulove žije už historicky silná židovská komunita) a mnohí z nás boli v židovskom “kostole” určite prvýkrát. Rýchla návšteva Dietrichsteinskej hrobky, predtým kostola, krátka prechádzka uličkami Mikulova a naše spoznávanie sme úspešne zakončili sladkou odmenou v miestnej kaviarničke. Z Mikulova sme odchádzali o pol siedmej večer a pred pol desiatou sme sa šťastne, spokojne a v dobrej nálade vrátili späť do Topoľčianok.

Treba povedať, že nálada na výlete bola výborná, jednak vďaka našim priateľom z FS Topoľnica, jednak vďaka pánovi Solaříkovi zo sklípku, a ľudová pieseň sa autobusom niesla od Topoľčianok až k Mikulovu, resp. opačne. V sklípku sme stretli aj partiu slovenských dievčat, dokonca z nám blízkych Hosťoviec, takže ten svet je naozaj malý. Na výlete sme mali hromadu jedla, takmer každý niečo doniesol, pagáče, zákusky, chlebíčky, ovocie a sladkosti, dokonca krásne papričkové náhrdelníky, opäť sme mali oslávenca pri obede, je to naozaj krásne a ľudsky príjemné ako to v tom našom združení funguje.

Ďakujeme všetkým za krásnu spoločnosť a pekné zážitky a tešíme sa na spoločný výlet opäť o rok. A kam o rok pôjdeme, tentokrát zostane takým naším malým tajomstvom 😀

A ešte ďalšie fotografie od Vladka Lukoťku: