Na tejto stránke sa venujeme najstarším dejinám obce (ako aj pevnosti a územiu ešte neexistujúceho parku) od prvých zmienok o tunajšej usadlosti, neskôr prvej písomnej zmienke a vlastníctvu rodu Topoľčianskych, resp. Malotopoľčanských, Kistapolcsányi (maď.).
Prvé zmienky o Topoľčiankach
Archeologické vykopávky datujú slovanské osídlenie v lokalite Topoľčianok už v 6.-7. storočí n.l., avšak prvú nám známu písomnú zmienku máme až z roku 1293 zo správy nitrianskej kapituly, ktorá konkrétne popisuje „Topolchen paruum“.
Prvá písomná zmienka
V roku 1293 sa prvý po mene známy opát benediktínskeho kláštora Panny Márie vo (Veľkom) Klíži Albert obrátil na uhorského kráľa Ondreja III., aby dal majetky tohto kláštora reambulovať, a potom ich potvrdil. Kráľ podľa zvyklosti poveril touto úlohou nitriansku kapitulu, ktorá vyslala do Klíža kanonika – kustosa menom Booth, ktorý spolu s kráľovým povereníkom Šalamúnom, synom Benedikta, šľachticom z Brodzian, majetky obišiel. Nitrianska kapitula v roku 1293 (pred 1. júnom) o tom podala kráľovi svedectvo – správu. Kráľ Ondrej III. kráľovskou listinou vydanou 1. júna 1293 potvrdil majetky kláštora v Klíži uvedené v správe nitrianskej kapituly, ktorá bola zahrnutá do tejto kráľovskej listiny.
Správa nitrianskej kapituly z roku 1293, v ktorej sa okrem iného nachádza prvá písomná zmienka o Topoľčiankach (ako Topolchen paruum) znie:
Vznešenému pánovi Ondrejovi, z milosti Božej kráľovi Uhorska, osvietenému pánovi svojmu kapitula nitrianskej cirkvi náležité a oddané modlitby v Pánovi. Po tom, čo sme reambulačnú listinu Vašej Excelencie pre opáta de Clus (z Klíža) a jeho kláštor úctivo a oddane obdržali, na reambulovanie majetkov jeho kláštora nižšie uvedených so Šalamúnom, synom Benedikta, šľachticom de Brogen (z Brodzian), Vašim povereníkom, sme na dosvedčenie určili Bootha, kustosa našej cirkvi; ktorí, keď sa záležitosťou náležite zaoberali a k nám vrátili, svorne oznámili, že prišli na tvár zemí Clus (Klíž), Glodna (zanikn. v doline Hlomná), Petres (predchodca Ješkovej Vsi) a Kernech (zanikn. v katastr. Klížskeho Hradišťa), v jednej hranici existujúcich, a po tom, čo zvolali všetkých ich spoluchotárnikov a susedov, obišli ich dávne a starobylé hranice, a nikto neprotirečil menovanému opátovi a jeho kláštoru, práve tak ako ním v pokoji vždy boli vlastnené, majú byť večne vlastnené.
Ich hranice sa týmto poriadkom určujú. Prvá medza začína na strane západnej, kde sa cesty vedúce z Glodna a Petres spájajú, od dvoch medzníkov urobených zo zeme. Odtiaľ (medza) vystupuje k akémusi potôčiku zvanému Scevrchen (Chotenovský potok) k dvom zemným medzníkom. Odtiaľ beží údolím, a preskočením tohto potôčiku k inému malému údoliu podobne k dvom zemným medzníkom. Potom vystupuje oproti vrchu k dvom medzníkom nachádzajúcim sa v kroví. Potom pokračuje smerom k Turchan (Turčianky), vedľa ktorých sú dva zemné medzníky. Odtiaľ vystupuje smerom k vrchu, tu je jeden zemný medzník, ktorý oddeľuje novú dedinu Turchan a Kernech. Od tohto vystupuje k vrcholu hory Pleseviche (Plešovica), kde je trojmedzie, ktoré oddeľuje Turchen, Borogen (Brodzany) a Kernech.
Odtiaľ ide cestou až po cestu, ktorá vedie z Brogen do Kernechen, tu sú dva zemné medzníky. Odtiaľ vystupuje k vrchu zvanému Derenova (Drieňová). Odtiaľ zostupuje chodníčkom ku Cherech (Veľký Cerok), kde oddeľuje zeme Borogen, Kolechna (Kolačno) a Clus. Odtiaľ ide k (miestu) zvanému nugolm oztol (stôl odpočinku, skomol. z maď.). Od tohto smeruje na východ k Haradische (hradisko – Michalov vrch). Potom sa ťahá k prameňu Zopna (Slopňa). Odtiaľ vystupuje k vrchu Varachev (Veľký Vracov). Od tohto zostupuje k ceste, ktorá vedie z Horsov (Hrušov) do Vgrovch (Veľké Uherce), kde sú dva medzníky z kameňov nahromadené. Odtiaľ zostupuje k potôčiku zvanému Drahosiche (Drahožica). Odtiaľ priamo vystupuje na tholzta hora (Hrubý vrch), a potom zostupuje na cestu, ktorá prichádza zo superiori Hozlem (Horné Oslany, t.j. Horná Ves), a ide cestou okolo Hoztra Hora (Veľká Ostrá), potom sa ťahá ku (miestu) zvanému Kezle rete (Kezlova lúka, dnes Salaš). Potom beží k potôčku Nastasov (Nestašova dolina). Od tohto klesá k ústiu zvanom rieka Zitua („Žitava“ – t.j. Hostiansky potok). Odtiaľ prichádza do Jeztrebel (?). Potom pokračuje k vrchu zvanému Nitronin (Veľký Nitrolín).
Potom beží k vrchu Schicev („Skýcov“ – pravd. vrch Brala). Odtiaľto sa ťahá k vrcholu prameňa nazvanom Topolniche fev (Topoľnica). Odtiaľ ku tolzta hora (Krásny vrch ?). Odtiaľ beží k vrchu Razdel (Bukovinský vrch ?). Potom sa ťahá k prameňu Belus studeniche, ktorý sa nazýva studňa comesa Mixeho, kde z južnej strany sú dva medzníky pod dubom, ktoré oddeľujú Topolchen paruum (Topoľčianky) a Clus. Od tejto (studne) po hrebeni hory rovno sa ťahá k ceste Varasischa (zrejme od Vár – hrad, hradská – diaľková cesta), kde sú dva medzníky z kameňov nahromadené, ktoré oddeľujú Sitvam (Žikava) a Clus; a po tej istej verejnej ceste zostupuje až po rieku zvanú Vichema (Vyčoma), ktorú prekračuje a končí sa k prvému medzníku ťahajúc.
Okrem toho tiež oznámili, že v obci Bors (Starý Tekov) a iných obciach v Tekovskej stolici, kde daň zvyknú vyberať, blahoslaveným kráľom Ladislavom bolo stanovené, že tretina kláštoru Preblahoslavenej Panny Márie v Klíži patrila a patrí. Dané roku Pána 1293.
Poznámky:
– Metačné body a názvy obcí sú uvedené tak, ako sú v listine
– V zátvorke sú uvedené ich dnešné názvy, prípadne vysvetlivka
Preklad listiny: Ivan Lukáč, občianske združenie Park Topoľčianky
Rok 1318 – Matúš Čák Trenčiansky vracia Topoľčianky Júliusovi, synovi Haslava
V auguste roku 1318 sa do konventu križovníkov – johanitov v Ostrihome dostavil Matúš Čák Trenčiansky, aby pred magistrom tohto konventu fra Mikulášom vrátil späť Topoľčianky Júliusovi, synovi comesa Haslava, a to výmenou za Chotín. Comes Haslav (Hoslow) totiž kedysi vymenil Topoľčianky za Chotín s magistrom Štefanom, blízkym pokrvným príbuzným Matúša Čáka. Keďže Topoľčianky boli bonitnejším majetkom, Július doplatil Matúšovi Čakovi ešte 100 mariek – hrivien, obdobne ako kedysi magister Štefan doplatil túto sumu comesovi Haslavovi.
Listina vydaná 9.8.1318 obsahujúca tieto skutočnosti je najstaršou listinou, ktorá potvrdzuje dedičné vlastníctvo Topoľčianok potomkami comesa Haslava – rodom Topoľčianskych. Rovnako dokladuje, že Topoľčianky patrili nejaké obdobie Matúšovi Čákovi a jeho rodine.
Listina z 9.8.1318 znie:
Brat Mikuláš magister tiež konventu križovníkov hospitálskeho domu kostola sv. Štefana kráľa z Ostrihomu všetkým, ktorí nahliadnu do tejto listiny, večný pozdrav v Pánovi. Na známosť všetkým tak súčasným ako budúcim týmto chceme dať.
Že veľkomožný muž magister Matúš, syn comesa Petra, nebohého palatína de Trinchinio (z Trenčína) z rodu Cachk (Čák), k nám osobne predstúpený predložil týmto, že pozorujúc zásluhy služieb urodzeného muža Júliusa svojho kastelána z Levíc, syna comesa Hoslowa, ktoré sa často ba častejšie počas všetkých svojich vojenských výprav po vyliatie svojej krvi snažil preukázať, po zhodnotení na vynahradenie jeho služieb ktorýsi majetok alebo dedinu zvanú Kustapulchan (Topoľčianky) blízko rieky Kusitua („Malá Žitava“, t.j. Hostiansky potok) existujúcu, ktorá nepretržite bývala toho istého comesa Hoslowa a jeho syna Júliusa oddávna, za majetok zvaný Heten (Chotín) a za sumu 100 mariek daroval, dal, udelil, predal uvedenému comesovi Júliusovi a skrze neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov, s právom trvalo a neodvolateľne držať, vlastniť a užívať,
ktorú totiž zem zvanú Kustapulchan uvedený comes Hoslow, otec toho comesa Júliusa, skôr a predtým na spôsob vzájomnej výmeny a zámeny s vyššie menovaným majetkom zvaným Heten a za 100 mariek dal magistrovi Štefanovi, synovi Matyáša, spríbuznenému, pokrvnému a blízkemu jeho čiže toho istého (Matúša Čáka), aby ju (zem Topoľčianky) držal, vlastnil a užíval.
Na pamiatku toho a večnú trvácnosť na žiadosť a naliehanie toho istého palatína Matúša a vyššie menovaného comesa Júliusa sme dovolili posilniť listinu ochranou našej pečate. Dané na vigíliu blahoslaveného Vavrinca mučeníka. Roku Pána 1318.
Preklad listiny: Ivan Lukáč, občianske združenie Park Topoľčianky
Comes Július, syn nebohého comesa Haslava, daruje v roku 1324 pred Nitrianskou kapitulou určitú časť svojich majetkov svojmu bratovi Andrejovi
25.4.1324 sa comes Július, zvaný Rúfus (ryšavý, červenovlasý), syn nebohého comesa Haslava, a jeho brat Andrej, dostavili pred Nitriansku kapitulu, aby ukončili zjavný majetkový spor týkajúci sa najmä Topoľčianok. Na majetky, ktoré Július získal za svoje verné služby a vlastné náklady, totiž nemal Andrej žiadne vlastnícke práva, ale napriek tomu sa Július podelil so svojim bratom o niektoré, vymenované v listine.
Listina objasňuje aj titul nadobudnutia majetku v Topoľčiankach v minulosti comesom Haslavom, ktorým malo byť dedenie. Ako držitelia kuriálneho majetku – teda pozemkového majetku drobnej šľachty, boli Topoľčianskí už v dobe Haslava zemanmi.
Listina z 25.4.1324 znie:
My, Nitrianska kapitula dávajúc na pamäť znením tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka.
Že pred nás osobne predstúpili urodzení muži, totiž Július Rufus (ryšavý, červenovlasý) z jednej strany, a Andrej, syn comesa Hozloua (Haslava) z Kusthopolchan (Topoľčianky) z druhej, napokon vyšiel návrh od tých istých a správa,
že hoci ten istý comes Július počnúc od svojej mladosti pri mnohých príležitostiach pred zrakom premnohých vladárov, barónov a magnátov kráľovstva sa vystavoval nebezpečenstvu a do svojich služieb sa vkladal, a tiež svojimi námahami, peniazmi a vecami nešetril, ktorýsi ich dedičný majetok zvaný Kystopolchan kedysi ich otcom totiž comesom Hozlouom a inými svojimi blízkymi predaný a odovzdaný a tak nimi scudzený, svojou vlastnou prácou a peniazmi bez pomoci a pričinenia svojho brata Andreja a iných svojich dotyčných blízkych za 100 mariek znovu získal a vyžiadal, tiež aj mnohé iné majetky ako vynahradenie svojich verných služieb a vojenských námah a tiež na vlastné náklady sebe a svojim dedičom na spôsob kúpy podobne ako sme už uviedli bez pomoci už spomenutého comesa Andreja, svojho brata, a iných svojich blízkych získal,
keď bolo toto všetko comesom Júliusom vyložené a účinné listiny nám boli predložené, pričom comes Andrej, jeho brat, v ničom neprotirečil, lebo comesovi Andrejovi nepatrilo žiadne vlastnícke právo voči majetkom získaným a vyžiadaným comesom Júliusom, jednako predsa comes Július, pohnutý a vedený bratskou láskou a prezieravou pamäťou, urobil comesa Andreja, svojho brata, účastným na niektorých svojich majetkoch nižšie popísaných, ktoré mocou tejto listiny oznamujeme,
totiž kuriálny pozemok comesa Hozloua ich otca v Topoľčiankach kedysi podľa dedičného práva získaný, s dvomi susediacimi obydliami po oboch stranách toho pozemku so všetkým ich zariadením a príslušenstvom, ako otec týchto od mladosti vlastnil a držal, spolu s lúkami na dvoch miestach okolo rieky Thopolnica (Topoľnica, dnes od sútoku s Levešom nesie názov Leveš) a tretinu dediny zvanú Bolug (Lovce) podobne so všetkým jej zariadením a všetkým príslušenstvom dal, daroval, udelil comesovi Andrejovi, svojmu bratovi a skrz neho jeho dedičom a nástupcom jeho dedičov večne a neodvolateľne vlastniť a takisto užívať,
a týmito časťami majetkov Andrej spokojný pevne a slávnostne k tomu seba a svojich dedičov a potomkov svojich dedičov sám od seba zaviazal, že ak by sám Andrej, alebo jeho dedičia, z dôvodu námietky voči ktorejkoľvek čiastke majetku nespokojný ohľadne uvedenej deľby majetku zmieneného comesa Júliusa alebo jeho potomkov pred akýmkoľvek sudcom napadol, tak vtedy nech sa trestom pre zjavných ohováračov potrescú. Dané druhého dňa po sviatku blahoslaveného Juraja mučeníka, roku Pána 1324.
Preklad listiny: Ivan Lukáč, občianske združenie Park Topoľčianky
21.2.1347 kráľ Ľudovít I. udeľuje magistrovi Mikulášovi z Topoľčianok a jeho bratovi a bratrancovi povolenie ryžovať zlato v riečke Topoľnica
V roku 1347 kráľ Ľudovít I. udelil magistrovi Mikulášovi z Topoľčianok, jeho bratovi Gregorovi a tiež bratrancovi Andrejovi povolenie ryžovať zlato v riečke Topoľnica. Topoľnica je potok, ktorý tečie v katastri Topoľčianok (od sútoku s potokom Leveš dnes nesie názov Leveš), v danej dobe niektoré lokality, ktorými preteká, patrili pod hrad Hrušov. Pre zemiansky rod Topoľčianskych išlo už o druhé ryžovacie teritórium – v roku 1337 získal Gregor spolu s inými povolenie od kráľa Karola Róberta ryžovať zlato v Diviackej doline v Nitrianskej župe. Podnikanie Topoľčianskych v oblasti drahých kovov malo svoj počiatok už v roku 1321, kedy kráľ daroval striebornú baňu v Pukanci bratom Júliusovi a Andrejovi, a ich dedičom.
Listina z 21.2.1347 znie:
My Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, dávajúc na pamäť znením tejto listiny oznamujeme všetkým, ktorých sa to týka, že magister Mikuláš, syn Júliusa z Kystapolchan, milovaný a verný vojak nášho dvora, predstúpiac pred našu Jasnosť nám oznámil, že v lokalitách patriacich k nášmu hradu Hurusou (Hrušov) zvanému a tiež k uvedenému jeho majetku Kystapolchan, v rieke zvanej Tapolnycha vymývači (ryžovači) zlato nachádzajú;
prosiac nato ponížene náš Majestát, aby sme jemu a magistrovi Gregorovi, jeho pokrvnému bratovi, a tiež Andrejovi, synovi Andreja, jeho bratrancovi z otcovej strany, dovolenie získavať a spracovávať uvedené zlato v už uvedenej rieke Tapolnycha udeliť ráčili.
A tak My, keď sme ponížené prosby už uvedeného magistra Mikuláša, syna Júliusa, dobrotivo vypočuli, dali sme poverenie, ktoré oznamujeme touto listinou, že skôr uvedený magister Mikuláš a jeho brat a bratranec môžu a majú získavať a spracovávať už uvedené zlato všade v lokalitách nášho už uvedeného hradu Hurusou a tiež ich majetku Kystapolcban uvedeného vyššie v uvedenej rieke Tapolnycha, a to bez prekážok a nejakého obťažovania;
jednako chceme, aby ten istý magister Mikuláš a jeho vyššie uvedený brat a bratranec zo zlata nimi získaného nám z našej banskej dane (urbura) a kráľovských príjmov podľa pravidla a dávnych iných banských zvyklostí zodpovedať sa a zadosťučiniť boli povinní a viazaní. Dané v Budíne na štvrtú fériu po prvej pôstnej nedeli roku Pána 1347
Preklad listiny: Ivan Lukáč, občianske združenie Park Topoľčianky