Narodil sa vo Viedni 18. decembra 1840. Otcom Štefana Kegleviča bol gróf Ján Nepomuk Keglevich de Buzin (1786 – 1856) a matkou grófka Viktória Eugenia Folliot – Crenneville (1816 – 1900). Bol ženatý s Angelikou Esterházy de Gálantha (20.11.1842 (Rédé) – 1.7.1921 (Baranyasellye)). Svadbu mali 29. septembra 1860 v Bratislave. Mal s ňou troch synov: Imricha (Imre, 12.2.1862 – 1895), Jozefa (29.12.1862 – 24.6.1863) a Júliusa (Gyula, 31.3.1865 – 10.5.1882 v Topoľčiankach). Neskôr bola jeho partnerkou herečka Ilka Lánczy (14.11.1861 Borszék – 19.9.1908 Budapešť), s ktorou mal dcéru Margitu Lánczy (11.8.1897 Bódvarakó – 5.4.1965 Budapešť). Zomrel v Budapešti 29. mája 1905.
Rodinné pomery
Štefan Keglevich sa narodil ako prvorodený syn Jána Nepomuka a Viktórie Eugenie v roku 1840. Ako sedemnásťročný ukončil v roku 1857 štúdium na vojenskej akadémií a vstúpil v hodnosti poručíka do armády, no po vojenskej výprave do Talianska z armády vystúpil. V roku 1861 sa stal najmladším členom uhorského parlamentu vo veku 21 rokov ako zapisovateľ v Hornej komore parlamentu a od roku 1865 bol poslancom za konzervatívnu stranu. V roku 1867, v rovnaký deň ako sa predsedom parlamentu stal Gyula Andrássy, odovzdal na protest svoj poslanecký mandát, a začal sa venovať hospodárskym záležitostiam.
Najmladší člen uhorského parlamentu
Štefan Keglevich v roku 1880 ako predseda hospodárskeho klubu tekovskej župy prispel k zvýšeniu aktivity družstevných bánk, založil poľnohospodársko-remeselnícku školu a prispieval na dobročinné účely (20.000 forintov pre nadáciu pre zlatomoraveckú nemocnicu a 6.000 forintov pre materské školy). V roku 1883 sa snažil o založenie stáleho združenia uhorských výrobcov vína, toto sa však skončilo neúspechom. Zapájal sa aj do činnosti Národného hospodárskeho združenia a Národného združenia výrobcov alkoholu. V roku 1884 sa vrátil do Uhorského snemu ako nezávislý zástupca za okres Zlaté Moravce v Dolnej komore, čoskoro sa však pripojil k vládnucej liberálnej strane. Po tom, ako na základe sčítania ľudu stratil právo na zastúpenie v Hornej komore, bol menovaný jej doživotným členom.
Návrat do politiky
Štefan Keglevich bol jedným z hlavných organizátorov divadelného života v Uhorsku, v rokoch 1886 – 1887 bol správcom Národného divadla (Nemzeti Színház) a Uhorskej kráľovskej opery (Magyar Állami Operaház) v Budapešti, no v roku 1887 sa tejto funkcie vzdal. V roku 1898 sa vrátil do pozície správcu Národného divadla a Uhorskej kráľovskej opery, avšak po konfliktoch medzi hercami a vedením z tohto postu v roku 1902 odišiel.
Z divadelného života pochádza aj jeho vzťah s herečkou Ilkou Lánczy. Zdá sa, že zodpovedala Štefanovym predstavám o partnerke viac ako Angelika Esterházy de Galanta, s ktorou nemal veľmi šťastné manželstvo. Spolu mali dcéru Margit Lánczy, ktorá sa rovnako ako jej matka venovala divadlu a bola veľmi známou budapeštianskou divadelnou herečkou. Margit Lánczy sa narodila v dedinke Bódvarakó. Môžeme sa domnievať, že táto dedinka slúžila pre Štefana Keglevicha a Ilku Lánczy aj ako útočisko pred ruchom veľkomesta a Štefan Keglevich si k nej na sklonku života vybudoval výnimočný vzťah.
Milovník divadla
Zaujímavosťou je, že gróf Štefan Keglevich navrhol receptúru prvej rakúskej vodky, alternatívy k ruským a poľským vodkám. Táto vodka pod názvom Keglevich stále existuje, dlhé roky sa vyrábala v Taliansku, kde je aj pomerne populárna. Ak si pozriete zadnú etiketu tejto vodky, nájdete tam poznámku “dal 1882 e prodotta secondo la ricetta originale, ideata dal conte Stephan Keglevich”. Dnes táto značka patrí pod Stock Spirits Group a jej výroba je presunutá do Čiech.
Prvá rakúska vodka
Podľa informácií dobrovoľného hasičského zboru bol Štefan Keglevich zakladateľom hasičského zboru v Topoľčiankach (1882). Taktiež nechcel zaostať za starostlivosťou svojho otca o park v Topoľčiankach a pozval doň ako záhradníka Vojtecha Strnada, ktorý pôsobil ako záhradník v parku aj ďalej za éry Habsburgovcov, a v parku realizoval viaceré úpravy a výstavbu vodného systému.
S jeho menom je spojený aj začiatok systematického hospodárenia v lesoch, ktoré vlastnila jeho rodina v Topoľčiankach a okolí. Do tej doby boli tieto lesy využívané najmä na poľovné účely a starostlivosť o ne bola minimálna. Prvá známa hospodárska úprava týchto lesov sa uskutočnila v rokoch 1877-1878. Lesy boli rozdelené na 4 polesia – Topoľčianky, Piesky, Hrušov a Jedľové Kostoľany, a porasty boli rozdelené do 3 hospodárskych skupín.
Iným dielom v Topoľčiankach, pripisovaným Štefanovi Keglevichovi, je postavenie 15 km dlhej lesnej konskej úzkokoľajnej železnice medzi Topoľčiankami a „polesím Jedľové Kostoľany“. Táto železnica však nebola postavená na zvážanie dreva z keglevichovských lesov, ako sa bežne uvádza, ale uhlia. Trať začínala v priestore dnešného „drevoskladu“, resp. železničnej stanice v Topoľčiankach, a viedla cez Hostie a vedľa osady Modoš do hnedouhoľnej bane Viktória na vrchu Včelár v katastri Jedľových Kostolian. Trať úplne míňala oblasti s lesným hospodárstvom, a až jej predĺženie v neskoršom období (okrem iného do Hlbokej doliny a na Žiare) umožnilo jej využitie aj na tieto účely.
Pôsobenie v Topoľčiankach
29. mája 1905 sa Štefan Keglevich ocitol v šermiarskom dueli. Dostal sa do súboja s iným členom parlamentu, zástupcom Ľudovej strany, Karolyim Hentzom a v tomto dueli bol smrteľne zranený. V súlade s vlastným želaním bol pochovaný v dedinke Bódvarákó, v bývalej turnianskej župe, kde jeho predkovia v roku 1803 postavili kostol sv. Terézie z Avily.
Osudný duel