Rákocziovci boli pôvodne  nižším  šľachtickým maďarským rodom. Postupne, keď sa Žigmund Rákoczi z významnejšej – Felső-Vadászkej vetvy rodu na začiatku 17 stor. stáva sedmohradského kniežaťom (hlavou sedmohradského kniežactva), sa rodina stáva aristokratickou a jednou z najbohatších v Uhorsku.

Z hľadiska významu pre Topoľčianky sa zameriavame na troch reprezentantov katolíckej vetvy rodu Rákoczi de Felsö-Vadász: grófa Pavla Rákocziho (1596 – 1636), jeho syna Ladislava Rákocziho (1633 – 1664) a Ladislavovu dcéru Alžbetu Rákocziovú (1654 – 1707).

Zdroje používané pri výskume rodu Rákoczi de Felső-Vadász:

• Štefan Čepček Topoľčianky, Bratislava 1983, Éra veľmožov rodu Rákoczi, s. 81-88
• Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn
  Korabinsky, Johann Matthias, Preßburg: Weber, 1786, str. 747 Topoľčianky – Biely špitál
  
• Tünde Lengyelová Žena a právo. Právne a spoločenské postavenie žien v minulosti, AEP Bratislava 2004, s. 180
• Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981, Rákoczi
• www.zivotopisysvatych.sk/kosicki-mucenici
• www.zborov.sk/obec-zborov/historia/historia-farnosti-zborov
• www.zborov.sk/2-clanky/210-slavnostne-odhalenie-soch-grofa-ladislava-rakocziho-a-grofky-alzbety-rakocziovej-starsej-v-zborove
• www.leustach.sk/hrad-hrusov/hrusov-historia