Rákoczi de Felsővadász

Rákocziovci boli pôvodne  nižším  šľachtickým maďarským rodom. Postupne, keď sa Žigmund Rákoczi z významnejšej – Felső-Vadászkej vetvy rodu na začiatku 17 stor. stáva sedmohradského kniežaťom (hlavou sedmohradského kniežactva), sa rodina stáva aristokratickou a jednou z najbohatších v Uhorsku.

Z hľadiska významu pre Topoľčianky sa zameriavame na troch reprezentantov katolíckej vetvy rodu Rákoczi de Felsö-Vadász: grófa Pavla Rákocziho (1596 – 1636), jeho syna Ladislava Rákocziho (1633 – 1664) a Ladislavovu dcéru Alžbetu Rákocziovú (1654 – 1707).

Zdroje používané pri výskume rodu Rákoczi de Felső-Vadász:

  • Štefan Čepček Topoľčianky, Bratislava 1983, Éra veľmožov rodu Rákoczi, s. 81-88
  • Tünde Lengyelová Žena a právo. Právne a spoločenské postavenie žien v minulosti, AEP Bratislava 2004, s. 180
  • Encyklopédia Slovenska V R-Š. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1981, Rákoczi
  • www.zivotopisysvatych.sk/kosicki-mucenici
  • www.zborov.sk/obec-zborov/historia/historia-farnosti-zborov
  • www.zborov.sk/2-clanky/210-slavnostne-odhalenie-soch-grofa-ladislava-rakocziho-a-grofky-alzbety-rakocziovej-starsej-v-zborove
  • www.leustach.sk/hrad-hrusov/hrusov-historia
lekkerkief.media webbsite © 2011-2020 PARK TOPOĽČIANKY. Pri použití našich textov akademickými inštitúciami a dobrovoľníckymi organizáciami, ktoré má nekomerčný charakter, postačuje uvedenie spätného odkazu na tieto stránky ako zdroja (linkback). Iné použitie textov, najmä na komerčné účely (napr. publikačná, reklamná činnosť a pod.) a tiež použitie našich fotografií a obrazových materiálov, je možné len s písomným súhlasom nášho združenia a vždy len na konkrétny účel. Ďakujeme Vám za pochopenie a rešpekt k úsiliu, ktoré našej činnosti a týmto stránkam venujeme.