Gróf Pavol bol najmladším z troch synov Žigmunda Rákocziho (1544-5.12.1608), a jeho druhej manželky Anny Gerendy. Pavol Rákoczi sa narodil v roku 1596 sa na rodovom zámku v Szerencsi. Po predčasnej smrti jeho matky sa jeho otec Žigmund opäť oženil, jeho treťou manželkou bola Barbora Telegdy, ktorá Pavla vychovala v katolíckej viere a predstavoval katolícku vetvu rodiny, naproti tomu jeho otec a bratia s rodinami boli protestantmi (kalvínmi).
Gróf Pavol sa oženil s Annou Pethe-Hethesi (?- 25.7.1637 Viedeň), dcérou baróna Ladislava Pethe-Hetesiho a jeho ženy Anny Kapy. Svadbu je možné datovať do obdobia pred rokom 1627. Gróf mal s manželkou dve deti, dcéru Annu Máriu (uvádzaná aj ako Annamária) (1627-1647) a syna Ladislava (29.4.1633 – 17.5.1664).
Rodinné pomery
Gróf Pavol absolvoval medzi rokmi 1611-1616 humanitné štúdiá v Grazi. Bol hlavným šarišským županom (Comitatus Sarosiensis Supremus Comes) a hlavným turnianskym županom (Comitatus Tornensis Supremus Comes). Od roku 1631 bol krajinským sudcom (Iudex Curiae Regiae), jedným z najvyšších hodnostárov v Uhorsku. Pavol žil so svojou rodinou na rákocziovskom panstve Makovica, na východnom Slovensku, s administratívnym sídlom na hrade Zborov. Toto výnosné panstvo kúpil jeho otec Žigmund v roku 1601. Ďalším panstvom, ktoré patrilo Pavlovi, bolo panstvo Šariš. Okolo roku 1625 Pavol postavil v Zborove prvú rákocziovskú kúriu, ktorá sa stala jeho rodinným sídlom.
Pavol Rákoczi získal dedičný grófsky titul v roku 1607, naproti tomu jeho príbuzným vo funkcii hlavy Sedmohradského kniežatstva prináležal kniežací titul.
Štúdiá, funkcie a dielo
Protihabsburské stavovské povstania boli ozbrojené povstania uhorských a sedmohradských stavov proti vláde Habsburgovcov v 17. a zač. 18. stor.
Vodcami až troch zo šiestich týchto povstaní boli členovia rodu Rákoczi. Najprv, v roku 1619, sa Pavlov najstarší brat Juraj I. Rákoczi vo funkcii veliteľa vojska zapojil do protihabsburgského povstania Gabriela Bethlena. Neskôr v rokoch 1643-1645, už ako sedmohradské knieža, sa Juraj I. Rákoczi stal priamo vodcom ďalšieho povstania. V rokoch 1648-1660 nasledovalo povstanie, ktoré viedol Jurajov syn knieža Juraj II. Rákoczi. A posledným bolo povstanie v rokoch 1703-1711, ktoré viedol Jurajov pravnuk knieža František II. Rákoczi. Tieto povstania sa odohrávali väčšinou na území Slovenska a mali ťažké sociálne a ekonomické dopady na obyvateľstvo. Je potrebné ešte dodať, že gróf Pavol Rákoczi a jeho potomkovia stáli na opačnej strane a boli verní cisárovi. Topoľčianok sa významnejšie dotklo iba to posledné povstanie začiatkom 18. stor., a o týchto udalostiach je uvedené viac v článku o Alžbete Rákocziovej.
Protihabsburské povstania
S Rákocziovcami oboch vetiev (kalvínskej aj katolíckej) sú spojené aj osudy sv. Košických mučeníkov. Počas povstania Gabriela Bethlena boli v roku 1619 vojakmi Juraja I. Rákocziho v Košiciach umučení traja katolícki kňazi, neskôr známi ako sv. Košickí mučeníci. V roku 1620 si grófka Katarína Palffyová, vdova po uhorskom palatínovi Žigmundovi Forgáčovi a neskoršia krstná mama Pavlovho syna Ladislava Rákocziho, vyžiadala osobne od Bethlena telá týchto zabitých kňazov (počas istej veľkej slávnosti požiadal Bethlen Katarínu Pálffyovú o tanec, tá súhlasila, ale len s podmienkou, že jej vydá telá zabitých kňazov), a uchovala ich na určitý čas na svojom panstve v Nižnej Šebastovej. Pôvodný kráľovský dom, v ktorom boli títo kňazi umučení, odkúpila v neskorších rokoch ďalšia členka rákocziovskej rodiny, kňažná Žofia Báthoryová, manželka Juraja II. Rákocziho, a na jeho mieste dala v rokoch 1671-1681 postaviť veľkolepý jezuitský kostol Najsv. Trojice (dnes premonštrátsky). Pod kostolom dala vybudovať kryptu, ktorá mala byť rodinnou hrobkou rodiny Rákocziovcov.
Svätí Košickí mučeníci
Gróf Pavol Rákoczi získal panstvo Topoľčianky ženbou do bohatej východoslovenskej barónskej rodiny Ladislava Pethe-Hethesiho. Pethe-Hethesi v roku 1616 odkúpil rozsiahle panstvo Topoľčianky od kráľa, ktorému toto panstvo pripadlo po vymretí rodu Topoľčianskych. Panstvo Topoľčianky bolo veno jeho dcéry a jedinej dedičky Anny. Pavol sa v Topoľčiankach vzhľadom na jeho funkcie asi nezdržiaval, jeho rodinným sídlom bol stále Zborov.
Život na panstve Topoľčianky
Gróf Pavol Rákoczi zomrel predčasne 12. marca 1736 v Zborove. Jeho manželka ho prežila iba o rok. Manželia zanechali po sebe dve malé siroty Máriu Annu a Ladislava.
Úmrtie