Ladislav Rákoczi (1633 – 1664)

Ladislav Alexander Rákoczi de Felsö-Vadász (29.4.1633 Zborov – 17.5.1664 Veľký Varadín), bol županom a majiteľom viacerých panstiev.

Gróf Ladislav Rákoci sa narodil 29. 4 1633 v Zborove v rodinnej kúrii ako jediný syn grófa Pavla Rákocziho (1596 Szerencz  – 12.03. 1636 Zborov) a grófky Anny Pethe-Hethesi (?-25.07.1637 Viedeň). Mal ešte staršiu sestru Máriu Annu. Bol pokrstený v Zborove v kaplnke kúrie  22.05.1633, krstil ho Cyprián Košický  a Štefan Zenyci  – biskup  z Rábu.  Krstným otcom mu bol ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmáň a krstnou matkou grófka Katarína Palffyová de Erdö (? – 1639), vdova po uhorskom palatínovi  Žigmundovi Forgáčovi (1560 – 30.6.1621 Trnava).

Ladislav nemal ľahký život – ako trojročnému mu zomrel otec, o rok nato mu zomrela aj matka. Až do svojich pätnástich rokov žil a bol vychovávaný vo Viedni na dvore Ferdinanda III. spolu s cisárovým  synom, pravdepodobne Ferdinandom IV.  Niekedy pred rokom 1654 sa oženil s grófkou Alžbetou Bánffy  de Nagymihály (1630 – 12.8. 1663 hrad Hrušov), ktorá pochádzala z Michaloviec, kde jej rodina vlastnila kaštieľ a panstvo.  Jej otcom bol  František Bánffy  de Nagymihály (1616 – apríl  1660), matkou Katarína Melith de Pribér. Manželia Ladislav a Alžbeta mali dve dcéry Alžbetu (16.11.1654 – 8.11.1707) a Barboru (1656 – dec. 1656)

Rodinný život

Gróf Ladislav sa z Viedne v roku 1651  vrátil na svoje makovické panstvo, kde sa ujal úradu, ktorý zdedil po otcovi – bol dedičným županom šarišskej stolice.

Gróf Ladislav sa zásadným spôsobom zapísal do dejín obce Zborov a makovického panstva predovšetkým dvomi počinmi. V roku 1659 inicioval rozsiahlu prestavbu ich rodinného sídla – rákocziovskej kúrie v centre obce. Do cirkevných dejín Zborova sa zapísal rekonštrukciou farského kostola sv. Margity Antiochijskej. Ladislavova manželka Alžbeta Bánffy sa tiež pričinila o vzrast miestnej cirkvi, vzdelanosti a kultúry. Z vďačnosti Bohu za to, že sa vyliečila z dlhej a ťažkej choroby (žiaľ, iba nakrátko) dala vyzdobiť južnú bočnú kaplnku v kostole sv. Margity v Zborove.

Východné Slovensko

S príchodom grófa Ladislava Rákocziho a jeho manželky do Topoľčianok začínajú dedine lepšie časy. Manželia  sa pustili do renesančnej prestavby poškodenej pevnosti.  Vybudovali nové obytné východné krídlo pevnosti tak, že pôvodnú kurtínu medzi severovýchodnou a juhovýchodnou baštou obstavali z vonkajšej strany. Zároveň dali urobiť aj arkády a lodžie na severnej, východnej a západnej strane nádvoria, čím táto renesančná časť zámku v podstate dostala dnešnú podobu.Viac o historicko-stavebnom vývoji zámku je možné dočítať sa v sekcii História/Keglevich de Buzin/Ján Nepomuk Keglevich de Buzin.

Prestavba bola ukončená v roku 1662. Dokumentuje to nápis na ich aliančnom erbe rodov Rákoczi-Bánffy umiestnenom nad bočným vchodom do zámku:

,,CASTELLU(M) HOC PR(OPRIUM) TOTU(M) RESTAUR(AVIT) Ill(USTRISSI)MUS C(OMES) LADISLA(US) RAKOC(Z)I DE FELSő VADÁSZ CUM CONSOR(TE) SUA CARIS(SIMA) ILL(USTRISSI)MA COM(ITISSA) ELISABETA BÁNFI DE NAGYMIHÁLY ANNO 1662.
(Celý tento svoj zámok opravili osvietený gróf Ladislav Rákoczi de Felső Vadász so svojou najdrahšou manželkou osvietenou grófkou Alžbetou Bánffy de Nagymihály v roku 1662).

Grófka Alžbeta Bánffy bola aj zakladateľkou tzv. Bieleho pavilónu – nemocnice s dvomi izbami pre 6 mužov a 6 žien.  Budova podľa tradície stála na mieste dnešných skleníkov pri zámku.

Život a dielo v Topoľčiankach

Do dejín Topoľčianok a ich duchovného života sa výrazným spôsobom zapísala aj samotná Ladislavova manželka grófka Alžbeta Bánffy.  Na jej podnet v roku 1662, kedy bola ukončená aj prestavba zámku, prebudovali baštu na severozápadnom rohu zámku na renesančnú zámockú kaplnku. Samotná bašta tvorí presbytérium kaplnky,  asymetrická loď kaplnky je v priestore, kde sa spája priľahlé severné a západné krídlo zámku.

Zámocká kaplnka bola od začiatku zasvätená Panne Márii Karmelskej, čo potvrdzuje aj urbár Hrušovsko-Topoľčianskeho panstva z roku 1738, kde je výslovne uvedené: „In angulo hujus Castelli occidentem spectante est Capella insignis Beatae Mariae Virgini dicata, per Illustrissimam Comitissam Dominam Elisabetham Banfi fundata“.

Z doby krátko po vzniku kaplnky sa nám zachoval cenný obraz jej zakladateľky grófky Alžbety Bánffy, ako leží v honosných šatách vystretá na katafalku.  Obraz dodnes visí v zámockej kaplnke. Mariánsku úctu grófky Alžbety Bánffy dokumentuje  aj výjav na obraze, ako jej duša odlieta k Panne Márii, držiacej Dieťa v náručí, a ikonograficky ide o Pannu Máriu Karmelskú.

Kaplnka Panny Márie Karmelskej

Gróf dal opravil aj hrad Hrušov, práce na ňom ukončil tiež v roku 1662. S grófom je spájané vybudovanie kamennej hradby druhého predhradia spoločne s vežou nad vstupnou bránou na severnej strane. Pôdorys hradby je tvorený priamymi líniami s ostrými nárožiami v miestach zalomenia. Išlo o poslednú obnovu a rozšírenie hradu pred jeho zničením v roku 1708.

Hrad Hrušov

Aj v samotných Topoľčiankach nastal hospodársky rozmach. Boli založené rybníky, ovocné a zeleninové záhrady.

Všetky diela na panstve Topoľčianky manželia Ladislav a Alžbeta vybudovali aj napriek ich krátkemu životu, navyše Topoľčianky (s hradom Hrušov) bolo len jedno z ich panstiev, ktoré úplne alebo čiastočne vlastnili, a o ktoré sa museli starať. To, že Ladislav bol dobrý hospodár, bolo vidieť neskôr v osobnom živote jeho dcéry Alžbety, ktorá spravovala svoje majetky s veľkou zručnosťou a starostlivosťou, ktoré určite videla doma u otca ešte ako dieťa. Dokumentujú to aj záznamy v Ladislavovom jeho denníku, ktorý si písal, ako napr. „Skoro ráno som šiel na lúku k zberačom sena, strávil som tam cely deň, spolu so svojimi sluhami som aj zbieral.“

Hospodárske aktivity

Zdravie grófky Alžbety bolo natoľko krehké, že zomrela  dňa 12. augusta 1663 ako 33-ročná podľa miestnej tradície na hrade Hrušov.

Gróf Ladislav ukončil svoju pozemskú  púť rovnako predčasne. Padol v boji s Turkami pri Veľkom Varadíne dňa 17. mája 1664 ako 31-ročný, ani nie rok po smrti svojej manželky. Do armády sa sám prihlásil začiatkom toho roka, chcel byť účastný protitureckých bojov. Je to podobnosť s osudom Ladislavových rodičov, ktorí tiež zomreli predčasne, rok po sebe. Manželia zanechali po sebe malú sirotu Alžbetu.

Úmrtia manželov

lekkerkief.media webbsite © 2011-2020 PARK TOPOĽČIANKY. Pri použití našich textov akademickými inštitúciami a dobrovoľníckymi organizáciami, ktoré má nekomerčný charakter, postačuje uvedenie spätného odkazu na tieto stránky ako zdroja (linkback). Iné použitie textov, najmä na komerčné účely (napr. publikačná, reklamná činnosť a pod.) a tiež použitie našich fotografií a obrazových materiálov, je možné len s písomným súhlasom nášho združenia a vždy len na konkrétny účel. Ďakujeme Vám za pochopenie a rešpekt k úsiliu, ktoré našej činnosti a týmto stránkam venujeme.

PTSN:201108 KLUB CMS