Rod Keglevich de Buzin je chorvátsky šľachtický rod pôvodom z Dalmácie. Jeho príslušníci boli významnými európskymi verejnými činiteľmi a vojenskými dôstojníkmi. Keglevichovci boli patrónmi umenia a držiteľmi patronátnych práv nad mnohými kostolmi a kláštormi.

Z hľadiska významu pre panstvo Topoľčianky, zámok a park sa z početného keglevichovského rodu v rámci nášho historického skúmania zameriavame hlavne na grófa Jozefa Keglevicha (1700-1763), grófa Karola Keglevicha (1739-1804), grófa Jána Nepomuka Keglevicha (1786-1856) a grófa Štefana Keglevicha (1840-1905).

O rode Keglevich de Buzin je v dostupných málo informácií a výskum takéhoto rozsahu o živote rodu je v Topoľčiankach unikátny. Informácie o rode Keglevich de Buzin na týchto stránkach sú výsledkom viac ako dvojročného výskumu štvorčlenného tímu historického klubu.

Zdroje používané pri výskume rodu Keglevich de Buzin

• Geneall.net Children of Jozsef Buzini, grof Keglevich
• cirkevné matriky
• www.wikipedia.org, Keglevičov palác
• Ján Botík, Chorvátska šľachta na Slovensku HIST. REVUE  č. 3, ročník XV, Beethovenova žiačka
• Štefan Čepček Topoľčianky, Bratislava 1983, s. 107- 108, 113-116, 121-122
• Pavol Hudík Topoľčianky, Bratislava 2010, Pamätná listina z roku 1781
• http://www.e-obce.sk
• Oesterreichische National-Encyklopädie Viedeň 1838, diel 3, Keglevich Johann Graf str. 174-177
• Biographische Lexikon des Kaiserthums Oesterreich, Viedeň, 11 diel 1864, Keglevich von Buzin Johann Graf str. 128-130
• Acta Historiae Artium, Academiae Scientiarum Hungaricae, zvazok XXVIII, Budapest 1982, J. Sisa, Alojz Pichl v Uhorsku. Účinkovanie viedenského architekta v Uhorsku v prvej pol. XIX. stor.
• Jozef Šabo, 90 rokov Štátnych lesov v Topoľčiankach, 2011, Topoľčiansky park s. 81-82
• www.zitava.sk, Turistické zaujímavosti horného Požitavia (2. časť) (Baňa Viktória)
• „Topoľčianky – hrádok v 13., 14. a 16. storočí“  Pôdorys kaštieľa – náčrt , Archeologický ústav SAV Nitra (Ruttkay, Bóna)
• Anna Schirlbauer Historische Standorte der Gesellschaft der Musikfreunde in Wien, Wiener Geschichtsblätter 4/2012