Karol Keglevich de Buzin (1739-1804)

Karol Keglevich de Buzin (10.5.1738 – 1.1.1804), bol štátnikom, spolumajiteľom panstva Topoľčianky.

Gróf Karol sa narodil 10.5.1738 v Bratislave. Bol šiestym  z deviatich (10) detí  grófa Jozefa Keglevich de Buzin a jeho manželky Terézie. Celým menom sa volal Karol Boromejský Ján Krstiteľ Jakub Pavol. Karolovou manželkou bola grófka Katarína Zichy de Zich a Vásonkeö (14.4.1752 – 1809). Bolo to už jej druhé manželstvo, po prvom, bezdetnom manželstve s  grófom Jurajom Cziráky (11.12.1731 – 18.3.1776/77). Dátum uzavretia manželstva Karola a Kataríny nie je zatiaľ známy, dá sa však predpokladať, že to bolo v roku 1778, krátko po Kataríninom ovdovení. Manželia  mali spolu päť detí: Barbaru Annu Alojziu (9.10.1779 Bratislava – 18.4.1813), Františka Serafína Karola Alojza (24.11.1780 Bratislava – 29.1.1811 Viedeň), Katarínu Sienskú Annu Alojziu (26.9.1782 Bratislava – ?), Jozefu Annu Alojziu (17.4.1784 Bratislava – 5.4.1785 Bratislava) a Jána Nepomuka (13.5.1786 Bratislava – 15.10.1856 Topoľčianky). Dcéry Jozefa a Katarína zrejme zomreli v útlom veku alebo v detstve.

Dcéra Barbara (Babette) sa narodila 8.10.1779 v Bratislave. Bola miláčikom rodiny a domácky ju nazývali Babette. 10.2.1801 sa vo Viedni vydala za ríšske knieža Inocenta Odescalchiho (22.7.1778 Rím – 23.9.1833 Obermeidling). Je jej venovaná samostatná stránka.

Syn František bol cisársko-kráľovským komorníkom. V roku 1805 sa oženil s Alžbetou Esterházy de Galántha  (1789- 10.5.1840). Mali jedného syna Karola Františka Jána (3.2.1806 Bratislava-8.6.1882). František  žil so svojou rodinou prevažne v prenajatej rezidencii vo Viedni a príležitostne v rodovom Keglevichovom paláci v Bratislave. Pochovaný je v rodinnej krypte vo farskom kostole v Topoľčiankach. Súrodenci František a Barbara (Babette) boli spríbuznení dvojnásobne, keďže  si Františkov syn Karol zobral za manželku jednu z Babettinich dcér, sesternicu kňažnú Cecíliu Odescalchi (12.7.1809 – 24.12.1847).

Synovi Jánovi Nepomukovi je venovaná samostatná stránka.

Rodinný život

Gróf Karol Keglevich de Buzin pôsobil vo viacerých funkciách pri cisárskom dvore a v Uhorsku. Bol cisárskym komorníkom, tajným štátnym radcom a hlavným županom turnianskej župy.

Funkcie

Panstvo Topoľčianky dedil gróf Karol spolu s bratmi po svojej matke. Po návrate z armády v roku 1778, sa stal plnoprávnym správcom („majiteľom“) panstva. Gróf sa v Topoľčiankach aj vzhľadom na svoje štátne funkcie trvalo nezdržiaval. Do ich histórie sa však výrazne zapísal  stavbou nového farského kostola sv. Kataríny Alexandrijskej.  V poradí tretí kostol v Topoľčiankach na “Vŕšku” dal postaviť spolu so svojím bratom, titulárnym biskupom – elektom Žigmundom.

Predchádzajúci gotický kostolík sv. Anny stál v parku pred priečelím kaštieľa približne v priestore dnešného rázcestia parkových chodníkov za vstupnou bránou do parku. Po 433 ročnej existencií bol v roku 1784 zbúraný, a cenné časti boli prenesené do nového kostola. Išlo o mramorové časti starého oltára, medenú krstiteľnicu na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho – Turkobijcu z červeného mramoru, niekoľko obrazov. Pri kostole bol aj cintorín, ktorý bol tiež zrušený, ale osud pozostatkov tam pochovaných ľudí nie je známy.

Nový kostol bol postavený v barokovo-klasicistickom slohu podľa projektu rakúskeho architekta Melchiora Hefeleho (projektoval aj primaciálny palác v Bratislave). Stavba kostola začala asi v roku 1778, a bola ukončená v roku 1782. Posvätený bol v neznámy deň, preto sa  posviacka kostola  slávi 26.10. (liturgický dátum pre všetky kostoly, ktorých deň posviacky nie je známy). Kostol je jednoloďový so štvorcovým presbytériom. Kompaktný priestor lode kostola je zaklenutý tromi poľami pruskej klenby oddelenými mohutnými medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na prístenné piliere. Štvorcové presbytérium, ktorého čelná stena je uzatvorená miernym poloblúkom, je zaklenuté “českou plackou”.

O tom, aký význam mal tento kostol pre rodinu Keglevichovcov, svedčí aj pamätná listina, ktorá bola umiestnená do guľovitej časti veže 4.10.1781 pri príležitosti dostavania veže kostola vysokej 36 m. Na tejto udalosti sa zišli takmer všetci vtedy žijúci súrodenci Keglevichovci, a to gróf Karol s manželkou a jeho bratia titulárny biskup Žigmund, gróf Jozef a gróf Štefan.

Život a dielo v Topoľčiankach

Kostol je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici. Jej obraz namaľoval na objednávku grófa Karola  nemecký maliar, neskôr aj učiteľ na Akadémii výtvarných umení vo Viedni Hubert Alexander Maurer (10.6.1738 Bonn – 10.12.1818 Viedeň) v roku 1784 údajne podľa menšieho obrazu, ktorý bol umiestnený v starom kostolíku. Samotný klasicistický obraz, umiestnený na čelnej stene presbytéria, zobrazuje oslávenie svätej Kataríny. Svätica,  stojaca na vyvýšenom mieste, gestami rúk naznačuje naplnenie slov 24. žalmu v jej živote „Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,  kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?  Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté…“. Vrch Pánov v žalme je posvätná hora Sinaj, a na tento vrch bolo podľa životopisnej legendy jej mŕtve telo prenesené anjelmi.

Hubertovi Maurerovi sú pripisované aj  4 oválne obrazy evanjelistov pôvodne visiace na 4 prístenných pilieroch kostola. Obrazy boli v roku 1911 prenesené do zámockej kaplnky, kde sa nachádzajú doteraz.

Na pravej strane lode kostola dali Keglevichovci postaviť bočný oltár pre obraz Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej) znázorňujúci baldachýn. Tento obraz bol údajne darom  pápeža Inocenta XI. Alžbete Rákocziovej pri príležitosti založenia škapuliarskeho bratstva v Topoľčiankach v roku 1686, a pôvodne visel v kaplnke zámku. Dnes presne nevieme, čo bolo dôvodom na jeho prenesenie do nového farského kostola. Je však historickou skutočnosťou, že na základe jozefínskych opatrení v roku 1784 boli v monarchii zakázané niektoré púte a zrušené niektoré pútnické miesta, a tento zákaz sa týkal aj púti do zámockej kaplnky v Topoľčiankach (vrátane zrušenia Škapuliarskeho bratstva) . Prenesenie tohto pútnického obrazu do farského kostola preto mohlo slúžiť k zachovaniu kontinuity pútí a uctievania Panny Márie Karmelskej v Topoľčiankach. Zároveň je dochovaná zmienka, že i napriek zákazu veriaci zámockú kaplnku vo výročný deň aj naďalej navštevovali.

Na tomto oltári visel tento obraz až do roku 1953, kedy bol nahradený sochou Božského Srdca. Obraz premiestnili na ľavú stenu v zadnej časti lode kostola. Odtiaľto bol v roku 1973 odcudzený.

Zaujímavosti kostola

Pod kostolom vybudovali rodinnú hrobku so 45 miestami v stenách pre rakvy rôznych veľkostí. Okrem niektorých členov Karolovej rodiny a neoznačených hrobov sú tam pochované aj iné osoby, napríklad členovia personálu na šľachtických majetkoch, resp. ich príbuzní. Spolu je využitých 18 hrobových miest.

Rodinná hrobka

Do obdobia grófa Karola Keglevicha, prípadne do obdobia zač. 19. stor  môžeme datovať aj zaobstaranie nového obrazu Panny Márie Karmelskej od Karola (Carla) Emricha pre zámockú kaplnku. Podľa maďarského katolíckeho lexikónu predlohou bol obraz Madonna della Bruna v Neapoli. Tento nový obraz nahradil v kaplnke pôvodný mariánsky obraz prenesený  okolo roku 1784 do farského kostola.  Aj keď tento novší  obraz (Emrichov) bol namaľovaný už v roku  1730, do Topoľčianok sa pravdepodobne dostal až vtedy, keď už v zámockej kaplnke nebol iný pútnický obraz.

Obraz v zámockej kaplnke

Gróf Karol zomrel 1. januára 1804 vo Viedni. Pochovaný bol 4.1. na cintoríne vo Viedni, teda nie v krypte kostola v Topoľčiankac, ako sa to doteraz predpokladalo.

V lodi kostola je umiestnený jeho epitaf tohto znenia:

A.P.R.M /AD PERPETUAM REI MEMORIAM/
EXCELLENTISSIMO AC ILLUSTRISSIMO CAROLO E COMITIBUS KEGLEVICH DE BUZIN S.C.R /SACRAE CAESAREAE REGIAE/ MA(IES) T(A)TIS IMPERIALIS CAMERARIO CONSILIARIO ACTUALI INTIMO COMITATUS TORNIENSIS SUPREMO COMITI QUI AETATS SUAE LXIII VINDOBONAE (DIE) 1mo MENSIS IANUARII ANNO MDCCCIV PIE IN DOMINO OBIIT. COMITISSA CATHARINA NATA COMITISSA ZICHY DE VASONKO CONIUX NECNOC FILIA BARBARA NUPTA SERENISSIMO PRINCIPI INOTENTIO E STIRPE VETUSTISSIMA ODESCALCHIORUM ET AB INNOCENTIO XIo SUMMO PONTIFICE  CON DESCENDENTE ET FILIUS FRANCISCUS S.C.R. MA(IES) T(A)TIS CAMERARIUS PRIMOGENITUS (FILIU)S AC IOANNES FILIUS SECUNDO GENITUS NECNON SIGISMUNDUS E COMITIBUS KEGLEVICH EPISCOPUS MAKARIENSIS FRATER MONUMENTUM HOC MOERENTES ANNO D(OMI)NI MDCCCV 1 MENSIS IUNII P(IE) P(OSUERUNT)

Vznešenému a osvietenému Karolovi, grófovi Keglevich de Buzin, komorníkovi Jeho cisársko-kráľovského Veličenstva, skutočnému tajnému štátnemu radcovi, hlavnému županovi turnianskej župy, ktorý zbožne zomrel v Pánovi vo Viedni vo veku  63 rokov dňa 1.januára 1804. Tento monument dali postaviť zbožní smútiaci, manželka grófka Katarína rodená grófka Zichy de Vasonkeö, ako aj dcéra Barbara vydatá za vznešeného kniežaťa Inocenta zo starobylého rodu Odescalchi, z  ktorého pochádzal aj Najvyšší Veľkňaz Inocent XI, a syn František, komorník Jeho cisársko-kráľovského Veličenstva, prvorodený syn, a Ján, druhorodený syn, ako aj Žigmund, gróf Keglevich, biskup makarský, brat. Prvého dňa mesiaca júna roku Pána 1805.

Úmrtie

lekkerkief.media webbsite © 2011-2020 PARK TOPOĽČIANKY. Pri použití našich textov akademickými inštitúciami a dobrovoľníckymi organizáciami, ktoré má nekomerčný charakter, postačuje uvedenie spätného odkazu na tieto stránky ako zdroja (linkback). Iné použitie textov, najmä na komerčné účely (napr. publikačná, reklamná činnosť a pod.) a tiež použitie našich fotografií a obrazových materiálov, je možné len s písomným súhlasom nášho združenia a vždy len na konkrétny účel. Ďakujeme Vám za pochopenie a rešpekt k úsiliu, ktoré našej činnosti a týmto stránkam venujeme.

PTSN:201108 KLUB CMS