Gróf Jozef sa narodil okolo roku 1697. Bol potomkom starého chorvátskeho šľachtického rodu pochádzajúceho z Dalmácie (Knin). Rodové meno Keglevich je odvodené od krstného mena „Kegel“ jedného z predkov rodu. Prídomok „de Buzin“, používaný od konca 15. storočia, bol odvodený z ich dedičného hradu Bužim, dnes zrúcaniny, v Bosne a Hercegovine, v Bihačskom regióne. V 17. storočí sa rod rozdelil na chorvátsku a uhorskú vetvu. Za grófov boli Keglevichovci povýšení v roku 1687 za zásluhy v boji proti Turkom. V roku 1728 sa gróf Jozef vo Viedni oženil s barónkou Teréziou Thavonath von Thavon (cca 1708 Viedeň – 7.5.1774 Bratislava). Manželia mali deväť detí: Jozefa (1729 Turňa nad Bodvou – 17.10.1798 Turňa nad Bodvou), Jána (21.5.1730 Turňa nad Bodvou-28.12.1777 Bratislava), Žigmunda (4.5.1732 Turňa nad Bodvou -19.12.1805 Trnava), Máriu Magdalénu (1736-?), Joachima (18.1.1737 Turňa nad Bodvou – ?, v roku 1781 ešte žil), Karola (10.5.1738 Bratislava-1.1.1804 Viedeň), Xavéra (1742- ?), Štefana (2.9.1743 Bratislava-1.12.1793 Uttenhoffen) a Teréziu Antóniu (26.8.1746 Bratislava-?). V nedávnej dobe bol objavený záznam z krstnej matriky Dómu sv. Martina o krste ešte ich ďalšieho syna Júliusa (nar. 26.7.1740).
Rodinný život
Z jeho desiatich detí iba syn Karol mal potomkov. Ostatní boli slobodní, resp. bezdetní, alebo zomreli v mladom veku. Ďalšie životopisné údaje máme o piatich z nich:
- Najstarší Jozef bol cisársko-kráľovským komorníkom, hlavným turnianskym županom, strážcom kráľovskej koruny, správcom kráľovských stajní (Agasonum Regalium Magister) a komendátorom rytierskeho rádu sv. Štefana, pápeža a mučeníka. Bol spoludedič panstva Topoľčianky. Zomrel v roku 1798 v Turni nad Bodvou.
- Žigmund bol titulárnym biskupom makarským („episcopus makariensis“), ostrihomským veľprepoštom a rektorom trnvaskej univerzity. Spolu s bratom Karolom sa zaslúžili o výstavbu súčasného kostola v Topoľčiankach.
- Joachim sa spomína ako kňaz, člen piaristického kolégia vo Svätom Jure, a nemecký kazateľ.
- Karolovi, majiteľovi topoľčianskeho panstva a ústrednej postave, je venovaná samostatná stránka.
- Štefan sa narodil v roku 1743 v Bratislave. Ako 46 ročný sa stal generálmajorom rakúskej armády. Padol v boji v Alsasku 1.12.1793 počas prvej koaličnej vojny proti revolučnému Francúzsku.
Potomkovia
Gróf Jozef bol miestodržiteľským radcom (Consilii Regii Locumtenentialis Hungarici Consiliarius). Uhorská miestodržiteľská rada (Consilium Regium Locumtenentiale Hungaricum) bola vysokým úradom Uhorska, ktorý rozhodoval o všetkých vnútorných záležitostiach a vnútornej správe krajiny. Úrad sídlil od roku 1530 v Bratislave. Gróf Jozef pôsobil aj ako hlavný župan turnianskej župy (Comitatus Tornensis Supremus Comes), tajný štátny radca (Actualis Intimus Status Consiliarius), a strážca kráľovskej koruny (Sacrae Coronae Conservator).
Funkcie
Turnianska župa bola jednou z najmenších uhorských žúp, a v roku 1882 definitívne zanikla spojením s Abovskou župou. Obyvateľstvo župy bolo prevažne maďarské. Prvým z rodu Keglevichovcov, ktorý pôsobil v Turni bol barón Mikuláš Keglevich (zomr. v r. 1642). V roku 1677 sa jeho syn Mikuláš (1636-1701) stal hlavným turnianskym (dedičným) županom, ktorému bol zároveň v roku 1687 udelený dedičný grófsky titul. Funkcia turnianskeho župana následne prechádzala na jeho potomkov – jeho syna Adama (1666 – 29.3.1713 Turňa), Adamovho syna Jozefa, a Jozefových synov Jozefa a Karola Keglevichových. Keglevichovci boli od roku 1617 aj majiteľmi turnianskeho hradného panstva.
Sídlom turnianskeho župana bol až do jeho zničenia v roku 1685 Turniansky hrad. Po zničení hradu si gróf Mikuláš Keglevich postavil v Turni kaštieľ v renesančnom slohu ako svoje rodinné sídlo.
Turnianska župa
Keglevichovci boli aj mecénmi kresťanského umenia, podporovateľmi katolíckeho náboženského života, fundátormi a držiteľmi patronátnych práv nad mnohými kostolmi (patronátne právo znamenalo súbor práv a povinností určitej osoby voči kostolu). Členovia rodu Keglevich de Buzin okrem iného dali postaviť tieto kostoly:
V bývalej Turnianskej župe sú to: vo farnosti Turňa nad Bodvou – filiálnej obci Háj barokovo – klasicistický kostol sv. Jozefa z roku 1764 a tiež vo filiálnej obci Dvorníky klasicistický kostol Narodenia Panny Márie z roku 1801. V obci Bódvarákó (dnes Maďarsko) rodina dala postaviť klasicistický kostol sv. Terézie z Avily z roku 1803.
Na bývalom panstve Topoľčianky sú to: v Topoľčiankach klasicistický farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej z roku 1784 a v Jedľových Kostoľanoch klasicistický kostol Všetkých Svätých z roku 1796, postavený na mieste staršieho kostola. Vzhľadom na obdobie, sloh a príslušnosť obcí k panstvu Topoľčianky a farnosti Topoľčianky je možné Keglevichovcom prisúdiť aj stavby kostolov v ďalších obciach na okolí Topoľčianok: v Lovciach, bývalej filiálke farnosti Topoľčianky, dnes farnosti Hosťovce, klasicistický kostol sv. Štefana kráľa z roku 1780 (tento kostol v 20. stor. po prestavbe zmenil patrocínium na Krista Kráľa), vo filiálke Hostie klasicistický kostol Povýšenia sv. Kríža z roku 1798, a na Žikave, bývalej filiálke farnosti Topoľčianky, dnes farnosti Hosťovce, klasicistický kostol sv. Karola Boromejského z roku 1804.
Nemožno prehliadnuť aj jednu zaujímavosť, ktorá sa viaže na výber patrocínií týchto kostolov, a to súvis s krstnými patrónmi jednotlivých členov rodiny.
Fundátori kostolov