Babette je pokladaná za jednu z najznámejších členov rodu Keglevich. Bola Beethovenovou klavírnou žiačkou vo Viedni, a do dejín hudby vošla vďaka tomu, že jej skladateľ venoval niekoľko svojich diel, najmä veľkú klavírnu sonátu nazývanú aj „Grand Sonata“, či klavírny koncert č. 1. V roku 1796 počas návštevy Bratislavy Beethoven koncertoval v Keglevichovom paláci.
Rodinný život
Odescalchiovci boli talianskym šľachtickým rodom. Prvý z rodu Odescalchi, ktorému bol cisárom Leopoldom I. v roku 1689 za zásluhy v bitke pri Viedni udelený titul knieža Svätej ríše rímskej bol Lívio, synovec pápeža Inocenta XI. Odescalchiho. Lívio bol bezdetný a posledný mužský člen staršej vetvy rodu a preto, aby sa zabezpečilo jeho pokračovanie, tituly vrátane rodového mena Odescalchi získal v roku 1714 jeho príbuzný Baltazár z rodu Erba (Baltazár bol vnukom pápežovej sestry Lukrécie a jej manžela Alexandra Erba). Keglevichovci si príbuzenstvo s Odescalchiovcami vážili, a toto spríbuznenie zaznamenali aj na epitafe Babettinho otca grófa Karola v kostole v Topoľčiankach z roku 1805 vrátane zmienky o pápežovi Inocentovi XI. (Inocent XI. okrem iného inicioval v roku 1683 kresťanskú koalíciu, ktorá v tom istom roku zvíťazila v historickej bitke proti Osmanom pri Viedni, následne inicioval Svätú ligu proti osmanskému islamskému impériu v Európe).
Kniežací pár Inocent a Babette žil prevažne vo Viedni. Z 12 ročného manželstva sa im narodilo 8 detí – Jozef, Inocent, Leopoldína, Lívio, Augustín, Cecília, Paulína a Viktória (Cecília sa narodila na zámku v Topoľčiankach), prvé tri však zomreli v detskom veku. Čo sa týka ďalších osudov Odescalchiovcov na Slovensku, niektorí potomkovia syna Augustína tu žili až do roku 1945.
Na základe manželstva Inocenta a Babette časť keglevichovského panstva Topoľčianky zač. 19. stor. prešla do rúk Odescalchiovcov. Týmito obcami boli Solčany, Skýcov, Malá Lehota. Solčany mali v živote rodiny Odescalchi významné postavenie, nakoľko si tu rodina neskôr (až po Babettinej smrti) postavila klasicistický kaštieľ s parkom. Na Skýcove dal v roku 1888 Babettin vnuk knieža Artúr Odescalchi prestavať renesančný kaštieľ do romantickej podoby (Artúr bol známy bohémskym spôsobom života, čo viedlo k tomu, že ho okolití šľachtici donútili odísť do Kremnice, kde do konca života pôsobil vo funkcii banského kapitána). Ďalšími akvizíciami rodu na Slovensku, už mimo panstva Topoľčianky, boli kaštiele v Nitrianskej Strede a v Suchej nad Parnou (v r. 1928).
Spojenie s rodom Odescalchi
Babette zomrela predčasne ako 33 ročná vo veľkonočnú nedeľu vo Viedni. O týždeň neskôr bola pochovaná v rodinnej krypte Keglevichovcov v Topoľčiankach, ako o tom svedčí zápis v matrike: „Anno 1813 Die 18 Aprilis Viennae Pie in Domino Obiit Celsissima Domina Barbara nata e Comitibus Keglevics Romani Principis Celsissimi Domini Innocentii Odescalchi Conthoralis. Die 25a ejusdem, Seu Dominica in Albis ad Cryptam Kis-Tapolcsanienseni (pozn. správne -ensem) sepulta annorum 32.“ (18. apríla 1813 vo Viedni zbožne skonala v Pánovi vznešená pani Barbara rodená grófka Keglevich, manželka vznešeného pána Innocenta Odescalchiho, rímskeho kniežaťa. Dňa 25. toho istého mesiaca a roka, alebo v „Bielu nedeľu“, bola pochovaná v krypte v Topoľčiankach, vek 32 rokov).
Úmrtie